Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zdať sa ‑á ‑ajú nedok.

zdať sa zdá sa zdajú sa zdaj sa! zdal sa zdajúc sa zdajúci sa zdanie (sa) nedok.

-dať/219218 3.08: verbá inf. nedok. 63774 hľadať/16750 predpokladať/4918 ovládať/3921 žiadať/3828 pokladať/3402 zdať/3232 zabúdať/2176 odpovedať/1716 badať/1531 dať/1530 predvídať/1509 zodpovedať/1080 padať/1020 (100/17161)

javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


vyzerať1 1. mať istý výzor, vzhľad • pôsobiť (budiť istý dojem): vyzerať, pôsobiť ustato, sviežo, peknepripadaťzdať sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi starší, ako bol v skutočnosti

2. p. zdať sa 2


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zdať sa, -á, -ajú nedok.

1. neos. (komu, čomu) mať nejaký dojem, pocit; domnievať sa, nazdávať sa, predpokladať: Očiam sa zdá, že zatiahol sa mrakmi celý obzor. (Vám.) Zdalo sa mu, že sa v prostriedku potočí. (Jes.)

2. (s neurč., aký i akým) vzbudzovať, vyvolávať, budiť nejaký dojem v niekom al. v niečom: Adela tančila s takou eleganciou, že ostatné dámy zdali sa hopkať. (Vaj.) Svet sa zdal krajší. (Žáry)

3. (komu) páčiť sa, pozdávať sa: Už sa jej i druhí zdali. (Taj.) Prečo sa mu to nezdá? (Podj.)

4. pliesť sa, mariť sa: Vo snách sa mu zdalo, že je jeho povinnosťou nepristať na to, čo druhý chce. (Kal.);

opak k 1, 4 zdávať sa, -a, -ajú

zdať dk
1. odovzdať, prenechať: (jeden írek viničný) bratya obywately nassemu gyz gmenowanemu, Drabka Yanowy, geho detnym detom na yrek predaly ay zdaly (ČAJKOV 1680 E); dum mug, take w nem ass posawad bidlim, s ktereho guss zatowy a dczere meg polowicz sem zdala (PRIEVIDZA 1746); kdiž prigmess penjze, které se zebrali od synúw yzrahélskych, odew zdáss k potrebám stánka swedectwá (KB 1757)
2. oddať, zosobášiť: splodili su mladencze gmenem Waczlawa, take pred zdawanim, y potom su nastali nato dobrzi lide, ze gich spolu zdali kniezem wedle czyrkwe swate krzestianskey, a to pro ty dieti (BÁNOVCE n. B. 1555); -ávať ndk
1. k 1: ya Guro Bartowych Annye, Smetanoweg dczere, ya ten statek zdawam od seba y od pritelow mogich (TRSTÍN 1631); issel pres ten les, w kterem zbognik ten zustawal, gak techdy nanho zbognik wiskočil, on mu hnedki ngelen ssaty ze seba zblikal, ngelen wssecko, co ze sebu mel, milerad odew zdawal (MS 1758)
2. k 2: iungo: ženjm, zdáwám, oddáwám (KS 1763)


zdať sa ndk
1. neos javiť sa, pripadať: mym wiedomym a za meho drzenye nezda my sie, bi w czem wynny bili (PLAVEČ 1453); sedlaczy sylu a mocz y sskodu, yak se gym zdalo, vczynily (TRENČÍN 1569); može zly bit, ktery sa ti zda neglepssi biti (GV 1755); gestliby tato mast chudobnegssjm zdala se pridraha bity, mohau mjsto nj neslane maslo potrebowati (HT 1760); arbitror: domnjwám sa, zdá sa my, widi sa my (KS 1763); zdálo se mi, že hustá negaká hmla padá (PT 1778); hwjezdi tak malima se nám zdajú bit, ako kebi swječki horeli (HRANOVNICA 18. st)
L. tak sa mi zdá akoby: tak sa mi zda, ze uz geden rok ste tam (RADVAŇ n. H. 1714 E); na oko by sa zdalo na prvý pohľad to vyzerá: w kterem Zakone Pan Buh wetssj lidem podal milost? na oko by se zdalo, že w Starem (LKa 1736)
2. neos obyč. v zápore (ne)páčiť sa, (ne)pozdávať sa, (ne)chcieť: protoz som ya take o tu gistu pocztu suplicowal, ale ponewadz se wam nezda, budeme s tu druhu supplicowat (BRATISLAVA 1607); (ľudia) chodyly, kadie se komu zdalo (D. MOTEŠICE 1639); ponewadž se ti nezda (zem), dag gu mne (DULICE 1669)
3. neos snívať sa: zdálo sa my, že jsem s wami snopy na role wázal (PrW 1780)
4. vydať sa, oženiť sa, zosobášiť sa: item, gak sa za pana nebostik Borovskeho zdala (p. Borovská) (s. l. 1730); -ávať sa ndk
1. k 1: zdáwal sa mi strašňegší nad beštiu; odkúď na ten čas zdáwalo sa gemu, gako bi ho onen prsťeň trochu poklal; zdáwalo sa, že ona naň očekáwala, dámi pri gég boku zostáwagicé mluwili, že ten nos ňebol tak dlhí, gako sa gég zdáwal (DS 1795)
2. k 4: tam ze se s niu zdawal a zase s niu do domu przysel (POĽANOVCE 1584 E); testis Johanes: prissla Juditha Palan do meho domu prw, než se zdawala z panom Lyptay Paulusem (ŠTÍTNIK 1700)


zdávať p. zdať

zdať zdať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale zdá sa mi mais il me semble
a zdá sa mi to et cela me paraît
bledý, ale zdal sa pâle, mais il paraissait
mi zdá dosť milý me paraît assez aimable
nič a zdal sa hlboko rien et semblait profondément
sa mi zdá trocha me paraît un peu
sa mu pohyb zdá le mouvement lui paraît
zdá sa, že som il paraît que je
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu