zbroj ž/m, zbroja ž
1. kovový odev na ochranu tela proti sečným a bodným zbraniam a strelám, brnenie, pancier: wogacy rozpusstanj a z zbroge zwlečeny bjwagj (KoB 1666); chlamys: wogenský krátký oděw u Rjmanuw, kabát pod zbrog (WU 1750); panoplia: kyrys, pancyr, zbroga (KS 1763);
x. pren aby krestian byl wogákem, oblečen gsa Božsku zbrogi, pred nýž diabel neostogý (CC 1655) vierou
2. bojová výstroj vôbec: przyslucha k temv muzowi k geho polepsseni naprzed kuon osedlany a geho wssyczkna zbroge (ŽK 1473); zbrogu wssecku tak strjbrnu, yako železnu, ktera gest, poručim synom (RADVAŇ 1601); ne z nakladnu zbrogj, na ssirokem polj nepriteluw styhagu (BV 1652); hajtman pak tých Němcov, jsúce ve své zbroji, hlasem velkým volal (ASL 1684); Köszinger Ferencz nawratil gsa bez wsseligakeho zbrogu samotnj na rinek mestky (SKALICA 1687); wzal zbrogu hagdusku na seba a chcel potom hagduchou pobity (B. ŠTIAVNICA 17. st); ženich wyssel, y prjtelé geho, y bratré geho naproty nym z bubnama y z zbrogú mnohú (KB 1757);
x. pren na krstu gemu slybuge, diablu we wssem odporuge, do zbrogi nebeské se dáwa, z kterú swet, diabla premáha (CC 1655) ozbrojuje sa nábožnými myšlienkami
L. zložiť z. vzdať sa: Hanibal kdy slyssel, že Scipio proti nemu tahne, nikdy swau zbrog s sobe nezložil (SP 1696); duchovná z. vyzbrojenie sa myšlienkami, intelektom, rozumom: nemage duchovní zbroge, nesmím s nimi (nepriateľmi) v harc, do boje (RL 1571); ženská z. skrášľovanie, parádenie žien: o zenskej zbrogi. Giz slusste, czo k zenam slussy zbroge k zenskey twarzy, to czynie wsseczkyni bozeyniczy. Negprwe k ni przyslussy wsseczkni ssaty, czo zeny nosy ginssie przysluchy, czoz na ty ssaty przyslussy od zlatta y strybra, czoz gest kleynot opraweny a czoz by zenu krasylo (ŽK 1473);
3. zbraň, zbrane: w swobodnem pokogi a w zdrawem nema zadny zadney zbroge nositi, nez podle rychtarowe sluzby a k bogi gedne mecze, a ginssy kazdy ktoz by ginssy zbrogi nesl, na tych magi poprawiti (ŽK 1473); sebralo se ych dvanaste spolu a popadli gedneho chudeho czloveka a bili ho az na smrt a byvsse jeho zbroyu mu pobrali y take penize (DOBRÁ VODA 1542 E); z domu musel giti samosstwrty ze zbrogij y poslussnie k Strecznu zámku (BUDATÍN 1577); od wsseczkeho mesta vloženo, ponewadž newieme, kteru hodynu nepratel nass by nas napadl, aby každy hospodar sobe dobry zbrog ssikowal (BETLIAR 1610); naku-lj pak zbrog mel tenže Adam w ruku, swedek nepamata (H. JASENO 1669); ženské šati na mužské pripravila, k temu i zbrogem sa zaopatrila (BR 1785); abi se žadna zbrog nechitila (RG 18. st) aby nedostal úder zbraňou;
x. pren skutky wiry milosty a swetla, s kterimžto gako s negaku duchowny zbrogi mame bogowaty (Le 1730) bojovať nábožnými myšlienkami, náboženstvom; pera a jazika zbrojem naše zámki majú biťi porúcané, naše násipi podkopané? (BR 1785) duchovnými prostriedkami; slowo Bozi gest nagistegsj zbroge nasze nad mecz ostregsj (Káz 18. st) náboženstvo ako zbraň
L. remeselník z-e zbrojár: sem prinaležya sslosar, remeselnjk zbroge (KoB 1666); končitá z. germánska kopija, framea: framae: končitá zbrog (VTL 1679); zložiť z. vzdať sa: dearmatus exercitus: zbité wógsko, které zbrogu složilo; tradere arma: složiti zbrogu (KS 1763); nech se ukroti hnewliwí, pomstwu zadagici nech zbrog zlozi (CDu 18. st); silou z-e zadržaný, so z-ou nadobudnúť násilne, násilím: pokognj spusob gest negzadostiwegssj, ale nekdy leč silou zbroge zadržan bit mož (KoB 1666); má se rozdelit kragina, kterú z zbrogu swú nadobudnuli (PT 1778); v z-i byť ozbrojený: potreba gest techdj, aby sme straže drželi, pilnj pozor dali a w zbrogj stáli (SK 1697); volať k z-i povolávať do boja, do armády: conclamare ad arma: k zbrogi wolati (WU 1750); zbehávať sa ku z-i do boja: (muži) ku zbrogy se zbeháwali (PT 1778)
F. zbrog neumie žertu (P. ĽUPČA 1690) so zbraňou sa neradno zahrávať; warug se falessné zbroge, wssudy vžigess pokoge (NK 1721) keď nebudeš vyvolávať spory, budeš mať pokoj; ira procudit enses: kdo se hňewa, hned nacházá meč, zbrogu (KS 1763) kto chce psa biť, palicu si nájde; -ný príd
1. týkajúci sa zbroje, zbraní: žeby v našich banskych mestech žaden nijaku zbroj, ručnice, jine strelby, furky a jine tem podobne zbrojne nastroje nenosil (MB 1759); pilatus: kopigowy, zbrógny (KS 1763); zabarwil sem zbrognu armariu (s. l. 1769); pospjchal k zbrognemu a obilnemu skladu, prohlednuty chtege, zdaliž w dobrem poradku se nachazegj (PT 1796); neprjtel zbrógny meč a sstjt držjcy pital od krále (BlR 18. st)
L. z-ý dom; z-á komora zbrojnica: Ombraz krásny zamek, w kterého tarhazu, anebožto w zbrognim dome rozličných cysaruw a králuw sbrog položena (KrP 1760); armamentarium: zbrogowna, komora zbrogny (KS 1763); z-ý kabát pancier: thoracatus: do zbrogného kabáta, neb káfftana oblečeny, opancyrowany (KS 1763)
2. vybavený zbrojou, ozbrojený: vydyek Lyptovsky dnessny den dokonal, žeby jeden každy z panov zemanov dobreho zbroyneho pachoka za sebe dostatocžneho do Zwolena vypravyl (L. MIKULÁŠ 1599 VZ); z poddaných W. Osw. zbrojných drabow wyprawili sme na Beskidy, aby tam s pilnosti čjhali (ORAVA 1618 MŽ); magi wysilanj bity podhodinou budto zbrognj, budto bez zbroge sspeharj (KoB 1666); s kantona gedneho bernenskeho zbehlo se na stotisýce zbrognych mužuw (KrP 1760); armatus: zbrógny, ozbrogeny (KS 1763); Senacseriba stoosemdesatpéttisyc zbrojneho wojska pohubyl (SJ 18. st)
L. z-ý tanečník tanečník s mečom: pyrrhicharius: zbrogny tanečnjk (KS 1763); prísť, ísť z-ou rukou; doviesť niekoho zo z-ou rukou prísť, ísť ozbrojený, doviesť niekoho pod ozbrojeným sprievodom: niektery Dubowenie przissly na meho pana krunt zbroynu ruku (D. VODA 1542 SLL); wydely sme, ze ssly zbroynu ruku panow Drsstwych poddani we sstwrtek pred Promeneni Pana Krysta (TRENČÍN 1584 E); Kryste, ktery seba zwazaného z zbrognú ruku k Annássowi dowésti sa a pred nym dopústil sy sa predstawiti (BlR 18. st); z-é obracanie vojenské cvičenie: tractatio armorum: zbrogné obracani (KS 1763); z-ý morský lotor pirát: hagowčeky spatricze a domniwaicze, se ssiff ten zbrognich morskich lotrow byt, naspát utykaly (PeP 1769); z-ý vojak jazdec s brnením, pancierom na hrudník, s kyrysom: hoplomachus: kirysár, zbrogny wogák (KS 1763); ťažký vojak z-ý ťažkoodenec: gravis miles: ťažssky wogák zbrógny (KS 1763); snadno, ľahko z-ý vojak ľahký pešiak: ferentarius: snádnó, láhkó zbrogny wogák (KS 1763); subst z-ý m ozbrojený človek, ozbrojenec: wjdely draby Streczenskych zbrognich, kdj hnaly dobitek pana Sunegov (s. l. 1584); czasu nepokoge kdibi pan ssiel do Tabora, powinen gest s nim poslat gedneho zbrogneho (K. N. MESTO 1690); pole Lapurdenske, misto kupecke, kde nesloboda zadnemu sbrognemu prystupit, krom sameho krála (KrP 1760); zbrognich protj tym, ktery žadneg zbroge lapaty nemohlj, ani žadnemu sskodjty (CS 18. st); zbrojne prísl so zbraňou, zbraňami; vojensky: ze se Zyljnczi stretol, kdj zbrogne ssly (s. l. 1584); ony do domu Mikulassa Studwiczki w Ivancineg Wsy zlym umislom zbrogne nessly (TURIEC 1636); wye-ly (svedok), že by Jeszensky Adam zastal instanti na czeste zbrognie a branil instanti tježe konope wyesty? (H. JASENO 1669); kralowstwy toho roku sedmého tehož weku ssessti Karel obdržel cysar sbrogne (KrP 1760)