zbraň -e ž.
1. nástroj, prostriedok použ. v boji: strelná z., z-e hromadného ničenia; odistiť z.; vyraziť niekomu z. z ruky i pren. predísť argumentom; k nohe z.! na poctu z.! povely; kniž. druh v z-i spolubojovník
2. prostriedok boja bez fyzického násilia: myšlienkové, ekonomické z-e
● → dvojsečná z.; → skrížiť z-e; zložiť z. vzdať sa; publ. so z-ou v ruke ozbrojený;
zbraňový príd.: z-é systémy
zbraň -ne -ní ž.
zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraň • zastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbroj • výzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou
zbraň, -ne, -ní ž. nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje: sečná, bodná, strelná z. ďalekonosné z-e, atómové, vodíkové, bakteriologické z-e, z-e hromadného ničenia; zaistiť, odistiť z.;
pren. prostriedok, nástroj, konanie ap. na získanie, dosiahnutie niečoho: Marxizmus je ideologická zbraň komunistov. — Zbraň jej (Maríny) sú slzy. (Sládk.)
● kniž. zodvihnúť z. začať bojovať; skrížiť si s niekým z. (z-e) dať sa do boja; (stáť) so z-ou v ruke ozbrojený; z-e stíchli prestalo sa bojovať; oddych z-í bojová prestávka; druh v z-i spolubojovník; voj. Na poctu z.! Na rameno z.! K nohe z.! povely
zbraň ž nástroj, prostriedok použitý v boji: galyr železny, prsnjk, karwasse, nákoleny, rukawice železne z pancyrem a pawezau, tato gest zbran pro obranu (OP 1685); dopusti Buh na was potom neprateli ode wssech stran, genž was zbjgj skrze swu zbran (PoP 1723-24); armilustrium et armilustrum: wyhledka zbrán et mustrúnek (KS 1763); framea: ssabla, spicata zbran (ML 1779); zamek pak tento po zaugatem meste k zbraňi sweg dostatečnj nebil (PT 1796); x. pren zbraň, kteruž Božský včitel odporowal, byla swata modlitba, duwernost w Boha (ZP 1716); odeny neb zbran swetla, skutky wiry, milosty a swetla, s kterimžto gako s negaku duchowny zbrogi mame bogowaty (Le 1730) prostriedok boja bez fyzického násilia