zbojník -a mn. -ci m.
1. kto zbíja: družina z-ov;
pren. hovor. okrádač
2. expr. lapaj (význ. 1, 2), beťár: ty z. akýsi!
zbojníčka -y -čok ž.;
zbojnícky príd. i prísl.: z. kapitán, z-e piesne; kuch. z-a pečienka mäso pečené obyč. na ražni; z. naladení vojaci;
zbojníctvo -a s.
zbojník -ka pl. N -íci G -kov m.
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý
zbojník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto zbíja, kto chodí po zboji, lúpežník. Zbojníci boli samí dobrí ľudia (Fr. Kráľ) hrať sa na z-ov;
2. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník, ničomník. Materna je zbojník, čo ich ozbíjal o domov. (Bod.) Jano navolal predsedovi do zbojníkov. (Min.);
zbojnícky príd. i prísl.: z. život, z-e piesne, tance; kuch. z-a pečienka bravčové mäso opekané na ražni; Vojak bol až príliš zbojnícky naladený. (Al.);
zbojníctvo, -a str. lúpežníctvo, zbojstvo;
zbojníček, -čka m. zdrob. expr.: zbojníčisko, -a str. i m. zvel. expr.
zbojník, zried zboj m 1. kto zbíja, chodí po zboji, lúpežník, zlodej: oznamugicz, zeby bil vlapen, a zebi bil nany potuoren neiaky zboy, neiaky Laczlaw, keriz bil vlapen, keremusto zbogy prani (?) zebi bilo na sedem leth (ŽABOKREKY 1568) na Brezoweg gsu cztyre zbognyczy (TRENČÍN 1584); drabj hledagici zbojnikou po horach, trefili su gest na sluzebnyka pana meho Gregora Sliaczkeho (LIKAVA 1591); za kary, na kterych wiwezl mistr poprawny zboynyka Jwana na poprawne mijsto, d 12 (ŽILINA 1610); sedlak newidyel, že su oni zboyniczi (SKALICA 1649); kdokolwek uwidi, že zbognici sa pretrimagu a prekriwagu, ten bez odkladany powinwn bude to richtarowi oznamit (HRANOVNICA 1782); sstyry zbognici z wezenga zutekaly (Kur 18. st) L. morský z. pirát: morsstj zbognjcy lupa (KoB 1666); Uxante (:sygoť:) morskym zbognykum wyložena (KrP 1760) 2. expr nečestný človek, naničhodník, ničomník: wsseczko byly naporad zbogniczy, žadneho newymynywsse, any rychtara (TRSTÍN 1599); on na to powediel, zie nenj niczemny czlowek, ani zbognik (ILAVA 1632); bratrj gine gednoti nazywagj zbognjky a sobotnjky, neb ony sobotu swetj z Židmj mjsto nedele (SC 17. st); -ov príd privl k 1: ipso secedente powolana gest manželka zbognikova (ŠTIAVNICA 1672 E); -íček dem expr k 1: latrunculus: zbojnjček, lupežnjček (KS 1763); a poradil se Dáwid Pána Boha kdiž mlúwil: Mám-ly honit zbognjčku týchto a chytat gych, čily ne? (KB 1757); -íčka ž k 2: cžul ty slowa, ze to ge hunczfuczka a zbognička (SKALICA 1730); -ícky príd: ktere wsseczki reczy, barani, take i czapy spuosobem zboyniczkim od tehoze Janka Rissienie wzete, ass do dneyssiho dne tam gich drži a ma (s. l. 16. st); ya sem gedneho czasu siel wrchy od Slowjenky na Brezowu z drabi hledagicze statku zbojniczkeho (NEMŠOVÁ 1633); Muranský na prwoty žadnym spuosobem k statku zbogniczkemu se pryznaty nechtel (ŠTIAVNICA 1672 E); ke dverum svetskí pribehli a mňa mníški hňedki do podzemnéj komúrki aneb radňéj do opravďivého zbojníckého žaláru vetkali (BR 1785); Martin Husar powolal na Jurčika a na geho ženu zle wecy, to gest strigonstwo a zbognicke wecy (HRANOVNICA 1798) L. z-y hajov pirátska loď: navis piratica: na mori zbognycky hagow (KS 1763); po z-y prísl výraz: latrocinaliter: po zbognjcky (KS 1763); -ctvo [-o, -í] s 1. zbojstvo, zlodejstvo: zie nesprawedliwe a neprawe Muorz Lacžny Benowj Konštialowj zbognictwj na oczij držel (LIPTOV 1584 E); latrocinatio: zbognictwj, et -stwo, lupežstwj, krádež (KS 1763); odkúď kolko lotrováňj, tokil lupežstvý, tolko cést obsedaňí, tolik zbojníctwý (BR 1785) L. morské z. pirátstvo: piraterium: morské zbognictwi (KS 1763) 2. naničhodnosť: ale Yoppitssij takowé zbognyctwj spáchali: prosyli Židú, aby wessli na hagowi, které byli priprawili (KB 1757)