zbohatnúť -e -ú -tol dok. stať sa bohatým: mesto turistikou z-lo; z-tá rodina
zbohatnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnutý -tnutie dok.
bohatnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnúci -tnutie nedok. 1. (ø; na čom; z čoho) ▶ nadobúdať majetok, bohatstvo; op. chudobnieť: b. na úkor iných; b. z výroby a predaja tabakových výrobkov; rýchle bohatnutie úzkej skupiny ľudí; Čím viac bohatne, tým je lakomejší. [F. Hečko]; Kto bude vlastniť vodné zdroje, ten bude bohatnúť. [Inet 2002] 2. ▶ stávať sa rozmanitejším, obsažnejším, bohatým, bohatším; syn. rozvíjať sa: naša reč bohatne ▷ dok. ↗ zbohatnúť
zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa • zmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo sa • obohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciami • hovor. expr.: zaperiť sa • operiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiť • fraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciami • zried. zagazdovať sa (Kukučín) • zried. zmajetnieť
zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa • odvážiť sa • dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť • vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto • vzmužiť sa • expr.: pochlapiť sa • zozbierať sa • zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť
2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol • zbohatnúť • fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním • pozdvihnúť sa • povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť • zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil • pomôcť si: pomohol si dedičstvom
bohatnúť, -ne, -nú, -tol nedok. stávať sa bohatým: bohatol z práce iných; bohatnutie šľachty; Čím viac bohatne, tým je lakomejší. (Heč.);
dok. zbohatnúť
zbohatnúť, -ne, -nú, -tol dok. stať sa bohatým: Otec rôznymi obchodmi zbohatol. (Jégé) Dedina zbohatla. (Tim.)
zbohatnúť, zbohatieť dk 1. stať sa bohatým: lakomy poradne i neporadne zbohatnuty se usiluge (KoB 1666); wetčžim panom nebudess, gako sy teras, a s tym nezbohatiess a my neschudobyeme (s. l. 1677); mnozy (ľudia) na daleke nebezpečne cesty se oddawagi, gen aby zbohatli (SP 1696); ty lide musegi pracowati, kteri chtegi zbohatnuti (RADVAŇ 1735 E); kdo z negchudobnegssiho sedlaka naraz zbohatnul? (MS 1758); hogne bohatym král bude z kupectwa, gestli zbohategú messtané (PT 1778); jak sy zbohatel, aby sme y my zbohatnuty mohly (MC 18. st) 2. koho, čo čím prispieť novou hodnotou, obohatiť niekoho al. niečo materiálnymi al. duchovnými hodnotami: dekugy tebe mug negmilegssy Pane Gezissy, ze gsy pro mne racil se narodity, mne chudobu swu zbohatil a do wečne wlasty nebeske vwedel (AgS 1708); Buh prisporil urody sprawedlnosty wassy, aby ste wsseligak zbohatceny bily ke wsselike sprostnosty (Le 1730); -covať ndk k 2: s nebeskym bohatstwim prissels k nam chudičkim, aby nas darowal, sebu zbohacowal (KK 1709); ono (víno) wsselike srdce zbohacuge (MS 1758) utešuje; požehnani Hospodjnowo zbohacuge, a to bez wsseho trapenj (CS 18. st); klenotmi welkimy obraz zbohacugj; y to gest dobrota, ktera zbohacuge (KCS 18. st); -ňovať ndk k 1: nesluší a neni swoboda zbohatnuwaťi z okriwďením druhího; který kriwím práwem zbohatňugú (BN 1790); -ňúvať frekv k 1: o tích, který skrz kriwoprisáhi zbohatňúwagú, čo sa neráz w práwočeňú stáwa (BN 1790); zbohatiť sa dk stať sa bohatým: Abrham i Loth sinowec zbohaťili sa welice, ňeb mali mnoho wolow, baranow i čelaďi (DS 1795)