zbohatlík -a mn. -ci m. kto (rýchlo, obyč. nestatočne) zbohatol: vojnový z.;
zbohatlíčka -y -čok ž.;
zbohatlícky príd. i prísl.
zbohatlík -ka pl. N -íci G -kov m.
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
zbohatlík p. boháč
zbohatlík, -a, mn. č.- ci m. kto rýchlo, obyč. nestatočným spôsobom zbohatol: vojnový, povojnový z., politickí z-ic;
zbohatlícky príd.: z-i meštiaci, z-e rodiny;
Zbohatlíctvo, -a str. hromad. zbohatlíci