zbožný2 príd.
1. nábožný, pobožný: z. človek, z-é skutky; z-á modlitba
2. obdivný: z-á úcta; z. pohľad zbožňujúci
3. túžobný: z-é želanie;
zbožne prísl.;
zbožnosť -i ž.
zbožnosť -ti ž.
pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť
zbožnosť p. pobožnosť
zbožnosť p. zbožný1
zbožný1 príd.
1. oddaný náboženstvu, viere, pobožný, nábožný. z. človek, z. život;
2. majúci náboženský ráz, majúci vzťah k náboženstvu: z-á pieseň;
3. hovor. expr. obdivujúci; zbožňujúci: počúvať niekoho, dívať sa na niekoho s z-ou úctou;
4. hovor. expr. túžobný, vytúžený. z-é želanie;
zbožnosť, -ti ž.