zbožie -ia s. obilie (význ. 1, 2): kosiť, mlieť z.;
zbožný1 príd.: z-á jama
zbožný2 príd.
1. nábožný, pobožný: z. človek, z-é skutky; z-á modlitba
2. obdivný: z-á úcta; z. pohľad zbožňujúci
3. túžobný: z-é želanie;
zbožne prísl.;
zbožnosť -i ž.
zbožný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive • pochvalný • uznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postoj • nadšený (spojený s nadšením): nadšený potlesk • zbožný • zbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad
túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý
zbožný 1. p. nábožný 1 2. p. obdivný 3. p. túžobný
zbožie1, -ia str. súhrnný názov pre kultúrne druhy rastlín, z plodov (zŕn) ktorých sa melie múka al. ktoré sa používajú na kŕmenie zvierat, obilie; plody (zrná) týchto rastlín (po vymlátení): pestovať, kosiť, zvážať, mlátiť z.; mlieť z.;
pren. hovor. obdobie, keď sa kosí obilie, kosba: Týždne medzi senami a zbožím prežili manželia v hneve. (Heč.);
zbožný2 príd. hovor.: z-á kosa (Kuk.); z-á jama na uskladňovanie zbožia (cez zimu)
zbožný1 príd.
1. oddaný náboženstvu, viere, pobožný, nábožný. z. človek, z. život;
2. majúci náboženský ráz, majúci vzťah k náboženstvu: z-á pieseň;
3. hovor. expr. obdivujúci; zbožňujúci: počúvať niekoho, dívať sa na niekoho s z-ou úctou;
4. hovor. expr. túžobný, vytúžený. z-é želanie;
zbožnosť, -ti ž.
zbožný2 p. zbožie1
zbožný2 príd oddaný náboženstvu, viere; pobožný, nábožný: o, Gežyssy, ráč syliťi, mysl zbožnú w nás dariťi (CC 1655)