zbičovať dok. vyšľahať bičom: z. otroka
zbičovať -čuje -čujú (ne)zbičuj! -čoval -čujúc -čovaný -čovanie dok.
bičovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (koho) ▶ biť, šľahať, udierať bičom: dať niekoho b.; b. zajatcov, otrokov; b. za trest; Jano sa dostal do akéhosi zámku, kde muži sami seba bičujú a trýznia hladom. [R. Sloboda] 2. (koho, čo) ▶ prudko dopadať na niečo, zasahovať; syn. šľahať: vietor, dážď bičuje tvár, dlažbu, povrch zeme, koruny stromov; Horúce plamene bičovali hladinu striebra. [J. Horák] 3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ ostro hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky, kritizovať, pranierovať, odsudzovať: nemilosrdne, bezohľadne b. meštiacky život; b. nevyberanými slovami účinkujúcich; b. neutešené pomery, prechmaty; Nikoho tak nebičoval ako neživotných a prázdnych virtuózov. [A. Matuška]; Bičoval Hanku svojím ťažkým jazykom. [M. Dzvoník] 4. expr. (koho, čo) ▶ dávať podnet na reakciu, intenzívne dráždiť, popudzovať, vybičúvať: b. fantáziu; Celé štyri dni dul vietor, rozčechrával, strapatil a bičoval nervy. [A. Bednár]; Bičuje ho svojou nehybnosťou. [P. Karvaš] 5. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, trýzniť, trápiť: b. sám seba výčitkami; bičovalo ho napätie; bičovala ma láska; Cez slzy som ho bičovala iskrami hnevu a urazenosti. [L. Ťažký]; Navykla si na jeho iróniu, s akou vždy bičoval predovšetkým seba. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. k 1 ↗ zbičovať, k 4 ↗ vybičovať
bičovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. ▶ šľahať sa, udierať sa (najmä bičom): nemilosrdne sa b. 2. ▶ spôsobovať si duševné utrpenie, trýzniť sa: v duchu, vnútorne sa b.; b. sa nepríjemnými otázkami, myšlienkami; Ale potom sa zahanbí za to podozrenie, bičuje sa zaň. [V. Mináč] ▷ dok. k 1 ↗ zbičovať sa
zbičovať p. zbiť 3
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
bičovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) udierať, šľahať bičom: otrokov bičovali;
2. (čo, koho) šľahať vôbec: Vietor bičoval sneh a vrhal ho do tváre. (Laz.) Veľké kvapky začali bičovať horu. (Hor.) Ihličky prudko tečúcej vody príjemne bičovali telo. (Mor.); pren. Ďalej blýskal párajúcimi, bičujúcimi pohľadmi na umučenú mater. (Fr. Kráľ);
3. (čo, koho) karhať, nemilosrdne kritizovať: Ukazoval smiešne stránky úradníctva a bičoval jeho hriechy. (Škult.) Nevyberanými slovami bičoval učinkujúcich. (Letz) Žeravou pravdou chudoby bičoval výsmech zrady. (Horov);
4. (koho) znepokojovať, trápiť, súžiť (o vnútorných pocitoch): To vyššie v ňom zhrešilo a to vyššie ho teraz trápi a bičuje. (Hor.)
5. (čo) dráždiť (city): bičované vášne šľahali už do nebezpečných výšok (Urb.); rafinované bičovanie náruživostí (Urb.);
dok. k 1 zbičovať, ubičovať, k 5 vybičovať
|| bičovať sa
1. šľahať sa bičom;
2. znepokojovať sa, trápiť sa, súžiť sa: Načo som tam len šiel! — bičoval sa trýznivými výčitkami. (Fr. Kráľ)
zbičovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) zbiť, zošľahať bičom: zbičovaný otrok, pes; z. niekoho na smrť veľmi
zbičovať dk zbiť, vyšľahať bičom: toho on negen zbičowal, ale y na ohawny krjž condemnowal (SP 1696); Krystus cily na swug truchliwy staw a na swe prebolestne utrpenj, že ho zlobiwy Žide zwažu, sbičugu, na krjž pribigy (CO 17. st); ga ale sa čudugem, že mor hrichu sameho nebe a zemy monarchu ukrutne strapila a zbičowala (SJ 18. st); plane flagellare: vbičowati, zbičowati; plane lacerare flagellis vel virgis: zbičowati (PD 18. st)