Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zbičovať dok. vyšľahať bičom: z. otroka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zbičovať ‑uje ‑ujú dok.

zbičovať -čuje -čujú (ne)zbičuj! -čoval -čujúc -čovaný -čovanie dok.

bičovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (koho) ▶ biť, šľahať, udierať bičom: dať niekoho b.; b. zajatcov, otrokov; b. za trest; Jano sa dostal do akéhosi zámku, kde muži sami seba bičujú a trýznia hladom. [R. Sloboda]
2. (koho, čo) ▶ prudko dopadať na niečo, zasahovať; syn. šľahať: vietor, dážď bičuje tvár, dlažbu, povrch zeme, koruny stromov; Horúce plamene bičovali hladinu striebra. [J. Horák]
3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ ostro hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky, kritizovať, pranierovať, odsudzovať: nemilosrdne, bezohľadne b. meštiacky život; b. nevyberanými slovami účinkujúcich; b. neutešené pomery, prechmaty; Nikoho tak nebičoval ako neživotných a prázdnych virtuózov. [A. Matuška]; Bičoval Hanku svojím ťažkým jazykom. [M. Dzvoník]
4. expr. (koho, čo) ▶ dávať podnet na reakciu, intenzívne dráždiť, popudzovať, vybičúvať: b. fantáziu; Celé štyri dni dul vietor, rozčechrával, strapatil a bičoval nervy. [A. Bednár]; Bičuje ho svojou nehybnosťou. [P. Karvaš]
5. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, trýzniť, trápiť: b. sám seba výčitkami; bičovalo ho napätie; bičovala ma láska; Cez slzy som ho bičovala iskrami hnevu a urazenosti. [L. Ťažký]; Navykla si na jeho iróniu, s akou vždy bičoval predovšetkým seba. [Ľ. Zúbek]
dok. k 1zbičovať, k 4vybičovať


bičovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. ▶ šľahať sa, udierať sa (najmä bičom): nemilosrdne sa b.
2. ▶ spôsobovať si duševné utrpenie, trýzniť sa: v duchu, vnútorne sa b.; b. sa nepríjemnými otázkami, myšlienkami; Ale potom sa zahanbí za to podozrenie, bičuje sa zaň. [V. Mináč]
dok. k 1zbičovať sa

zbičovať p. zbiť 3


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bičovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho) udierať, šľahať bičom: otrokov bičovali;

2. (čo, koho) šľahať vôbec: Vietor bičoval sneh a vrhal ho do tváre. (Laz.) Veľké kvapky začali bičovať horu. (Hor.) Ihličky prudko tečúcej vody príjemne bičovali telo. (Mor.); pren. Ďalej blýskal párajúcimi, bičujúcimi pohľadmi na umučenú mater. (Fr. Kráľ);

3. (čo, koho) karhať, nemilosrdne kritizovať: Ukazoval smiešne stránky úradníctva a bičoval jeho hriechy. (Škult.) Nevyberanými slovami bičoval učinkujúcich. (Letz) Žeravou pravdou chudoby bičoval výsmech zrady. (Horov);

4. (koho) znepokojovať, trápiť, súžiť (o vnútorných pocitoch): To vyššie v ňom zhrešilo a to vyššie ho teraz trápi a bičuje. (Hor.)

5. (čo) dráždiť (city): bičované vášne šľahali už do nebezpečných výšok (Urb.); rafinované bičovanie náruživostí (Urb.);

dok. k 1 zbičovať, ubičovať, k 5 vybičovať

|| bičovať sa

1. šľahať sa bičom;

2. znepokojovať sa, trápiť sa, súžiť sa: Načo som tam len šiel! — bičoval sa trýznivými výčitkami. (Fr. Kráľ)


zbičovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) zbiť, zošľahať bičom: zbičovaný otrok, pes; z. niekoho na smrť veľmi

zbičovať dk zbiť, vyšľahať bičom: toho on negen zbičowal, ale y na ohawny krjž condemnowal (SP 1696); Krystus cily na swug truchliwy staw a na swe prebolestne utrpenj, že ho zlobiwy Žide zwažu, sbičugu, na krjž pribigy (CO 17. st); ga ale sa čudugem, že mor hrichu sameho nebe a zemy monarchu ukrutne strapila a zbičowala (SJ 18. st); plane flagellare: vbičowati, zbičowati; plane lacerare flagellis vel virgis: zbičowati (PD 18. st)

zbičowať zbičowať
zbičovať ho a nakoniec le fouetter de verges et finalement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu