Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zbehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom zísť zhora nadol: z. na prízemie, z. z kopca

2. expr. zabehnúť (význ. 2), vybehnúť: z. na ulicu, k vode, do obchodu, z. po chlieb

3. ujsť od armády, dezertovať: z. z frontu

4. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa: z. z trasy;

nedok. k 1 zbiehať -a

// zbehnúť sa

1. zoskupiť sa na 1 miesto: ľudia sa z-li okolo raneného

2. zraziť sa (význ. 3), sprať sa: šaty sa z-li

3. nečakane sa stať, prihodiť sa: ani nevedel, ako sa to z-lo;

nedok. zbiehať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zbehnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; zbehnúť sa

zbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.


zbehnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemneexpr.: preletieťprefrčaťprefrndžaťprefičaťprefrnknúťprefrngnúťprefrknúťprebrnknúťprebŕknuťpresvišťaťprešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dvaexpr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okoloexpr.: prehrmieťprehučaťprešumieťprehrčaťprehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humnoexpr. strihnúť: strihnúť poza domexpr.: pretrieliťprehnať saprehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrkaexpr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchricaprejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktuprecválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicouhovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúťuplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva rokyprejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnostiutiecťujsťexpr.: preletieťprelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladostiexpr.: prefičaťprefrndžaťprefrčaťprefrnknúťprefrngnúťprefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozíciizbehnúťdezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovihovor. expr. presedlaťsubšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanieexpr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1


scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

p. aj zmenšiť sa


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť2


zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

4. porov. zabehať sa 1


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


zbehnúť sa 1. zmenšiť svoj objem (pri praní; obyč. o šatách) • sprať sazraziť sa: sukňa sa vo vode zbehla, sprala, zrazilaexpr. scvrknúť sa: vlnené ponožky sa mi celkom scvrkli

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. stať sa


zbehnúť 1. p. zísť1 1 2. p. zájsť 1, zabehnúť 1 3. p. ujsť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. behom, skokom rýchlo prejsť z vyššie položeného miesta na miesto nižšie položené, zhora nadol: z. dolu kopcom, z kopca, dolu schodmi, zo schodov; z. dolu svahom, zo svahu; z. dolu dolinou, do doliny; pren. Čapica jej zbehla na ucho (Jes-á) zošmykla sa.

2. expr. behom, skokom niekam zájsť; odbehnúť, zabehnúť, odskočiť: Ja zbehnem po rožky. (Letz) Už i sám zbehnem na stanicu. (Fr. Kráľ)

3. (odkiaľ, komu, nár. i čo, koho) utiecť, ujsť (obyč. od vojska); dezertovať: z. z frontu, z. od pluku; Šafárkinej dcére zbehol ženích. (Zgur.) Budete tú vyhňu murovať, čo tí Liptáci zbehli? (Tim.) Vohľač ju zbehol po dvoch rokoch. (Kuk.) nedok. k 1 zbiehať, -a, -ajú


zbehnúť sa, -ne, -nú, -hol dok.

1. behom sa zhromaždiť, behom, rýchlo sa zísť: Pred večerom sa zbehla celá dedina k richtárovi. (kuk.)

2. stať sa, prihodiť sa, odohrať sa: Malenec nevedel, ako sa to zbehlo. (Karv.)

3. (o šatách) zmenšiť sa, scvrknúť sa, zraziť sa, obyč. nesprávnym praním: šaty sa zbehli, sveter sa zbehol;

nedok k 1, 3 zbiehať sa, zbehávať sa, -a, -ajú i zbehovať sa, -uje, -ujú

zbehnúť dk
1. behom rýchlo prejsť al. premiestniť sa z vyššie položeného miesta na miesto nižšie položené, zhora nadol: y to wydel fatens, kdy wolara wrbicžty pryhnaly woly na uložysko, zbehnul geden dolu a opačyl, gestly chrast byl odpraweny (LIPTOV 1693); s palossem sluhowy suknyu y klobuk pretyal, widewsse to swedek, zbechnul dolu zhury ku nim (SPIŠ 1716); musyss zdržet tu gulu, aby nezbehla (AP 1771); z toho hradu rytjry y mládency vdatnj, osadiwsse hrad a priprawiwsse se w odeny, w sylné rote na Reky zbehli (HI 18. st) zaútočili;
x. pren zatim malo k wichodu sluncze se odawsse, (:Rabcžicžanski chotar:) zbehne do tohože potoka Bistri (ORAVA 1667 MŽ) smeruje
2. behom niekam zájsť; odbehnúť, zabehnúť, odskočiť: (Dorota) strapena zbehla do izby, kdezto geg maczocha czesto mjesela (P. PODHRADIE 1732); swedkowa hnedki do magera zbehla a na prahu sedicyho a plačicyho widela (pastiera) (BLATNICA 1757); tam z hrabačy ouce na tuže passgenku zbehly (BYTČA 1774); (pocestný) sa pital: daleko bi wes bola, že bi mohol do ňeg zbehnuť na noclach (DS 1795);
x. pren rozum lidsky nech sobe pospi, a mi hledme na Krista co činil, co poručil a tak se snadne zrowname a do gednostagnosti wiri zbehneme (TP 1691) uveríme
3. odkiaľ, z/od čoho utiecť, ujsť; upustiť od niečoho: kdo bi teg smluwi zbehnul a nedrzal, ma propadnut na pany fl 10 (ŽILINA 1617); zgednaly sme nowich ssrotarow, nebo prwssy zbehly; čo gestli bich zbehol, slawni magistrat krupinski bude mne moci pokutowati (KRUPINA 1702); ( 1736); ktery mister gakowu robotu zgedna, gestliže by pak tu robotu zbehel, takowy člowek ma czechmistrowy oznamity (TRSTENÁ 1759) nedorobil, nedokončil prácu
4. napuchnúť, nabehnúť, navrieť: (o woloch) kdy mu ťelo welmi zbehňe (PL 1787)
5. s čím zliať sa, zmiešať sa s niečím: co zustane na sserblicy, to wyleg a deg na test, at z olowem zbehne; muže se takowy czin a olowo z obecnu soli w capelli zbehnutj datj (OCh 17. st);
x. pren Gyrzik Sseffranecz syrotham powinen byl zaplatyty fl 20, kierez ma klasty na s. kryz nayprw przisty fl 5, posledny penize na s. Hawel porzad zbehly (ŽILINA 1553) boli vyplatené; zbiehať [-í-] ndk
1. k 1: decurro: zbjhám, dolú bežjm (KS 1763)
2. zhromažďovať: impluvium: barina, takowé mjsto, kde désstowá woda pri dome zbjhá (KS 1763)
3. k 3: kterakolwieky stranka bi zbihala, zawazek cziny takowy, abi polozil predne na chram zlatich sest (SKALICA 1726) odstupovala od zmluvy; zbehávať frekv
1. k 3: gestli by kdo zbehawal, zawazek gest; ktera bj stranka smluwj tegto zbehawala, tedj vlozyly medj sebu vinculu(m) na chram Pane fl 5 (ŽILINA 1641); ( 1659)
2. o čo uchádzať sa o niečo: swaté to ustanoweňý wígsslo, abi sa o fári kňezi zbeháwali a dle hodňegssnosťi mrawuw a umeňá cyrkewného ďelené bili (BR 1785); zbehnúť sa dk
1. behom sa zhromažďovať, behom, rýchlo sa schádzať; zoskupovať sa na jedno miesto: wtom zbehsse se dedyna, tichto in com(mit)attusow tym wycze byli (D. MOTEŠICE 1584); gestli by snad Komorowsky dediny zabral, že by hnedky se widiek zbehl (BRATISLAVA 1618 MŽ); powedel Pán k Moyžjssowi: Roztáhni ruku twú na more, aby sa zase zbehli wodi na Aegyptskych (KB 1757) zliali sa; messtanga na zwon udrely, aby se ludga zbehly (OKOLIČNÉ 1765); psy na mna sa zbehli a mna honily (SKALICA 1783); wezmi remen, obwass konowi nohu od kolena y od kopita mocne, potom kde se krew zbehne, pripal to misto horkim zelezom (RG 18. st);
x. pren k tomu cily a koncy Spasitel nass K. G. nekterych na aposstolstwj powolal, až bychom se sbehli wssickni w gednotu wiry a znamosti Syna Božiho (CO 17. st) zjednotili sa
2. stať sa, prihodiť sa, odohrať sa: gestly by sie yakowie krywdy meczy gegich podanymy zbechly, prawom aby vlozene boly (M. JÁN 1480 SČL); nepochybugeme o tom, ze Wasse M(ilos)tt slissetj raczila, czo se temito pominulimy časy w zamku Beczkowskem zbehlo (BECKOV 1608); pakli by se jaka škoda zbehla, obzvlašte pri vine spuštani, to ne panska škoda by byla (STARHRAD 1652 CM); gestli by se skoda zbehla, aneb kwalt prihodil a z pričiny teg prawo se zbehlo w teg prihodye, powinen bude dočteny pereg wen wigity (TRENČÍN 1730)
3. zraziť sa, zhustnúť: (o krvi) zraziť sa, zhustnúť: conglobatus sanqvis: do swázku zbehla se kréw (KS 1763); -ovať sa, zbiehať sa [-í-, -é-] ndk
1. k 1: ludé sa zbíhajú z Moravy, ze Sleska, též z Chorváckej zemi i ze Sedmohradkej do Trnavy idú kvúli pani peknej (ASL 1701); confluo, fluere: stekám se, scházám se, zbjhám se (KS 1763); concurro: zbehugem se (ML 1779); celý Cahir, ano y oddálené mestá a dedini zbéhagú sa, wsselikú radost a tessený okolo kaluže tég wspolku konagú (BR 1785); mjsto swaté sa menuge, kam se za gistého dna mnóstwj lidu zbjha, aby ctila sláwnost (BlR 18. st)
2. k 2: takowe poswecowany prospiwagy take proty bezbožnich lidy czarum y mnohim ginim nesstasnim prihodam, kterež se casem zbihagy (ŠV 1675)
3. (o tekutinách) zrážať sa: lac serescit: zbjhá se mléko, usedá se (KS 1763); zbehávať sa, zbehúvať sa frekv k 1: znati wam slussij, yakowe by se weczy zbehawali a nachazely pry stawu swatom manželskom: kryž, nemoczy, vskosti (BAg 1585); wogaci na lachko pripraweny se zbehawagi celi(m) ssaragom a potykagi se (KoB 1666); dywki po hrbách zbeháwali se (PT 1778); kdj nektery bohaty gest nemocnj, tu se zbehuwagi mnozy (CS 18. st); k 2: za nasseho vredu a sprawow(ani) obcze wssetkeho mesta dokonany takoweto se nasslo, ponewacž mnohokrat to se zbehawalo (L. TRNOVEC 1576); pry rybarstwy char. 4 obzwlasstne wecy se nachazegj a zbehawagj (SLK 1641-57); kdi se zburenj wetruw na mory zbehuwa (KoB 1666); kolik wecj se zbehawa pri hressenj čloweka? (LKa 1736)

zbehnúť_1 zbehnúť zbehnúť_2 zbehnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zbehnúť: →speex →vorbis
zbehol po uličkách predmestia descendit les rues du faubourg

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu