zbeh -a mn. -ovia m. vojak, kt. zbehol, dezertér
zbeh -ha pl. N -hovia m.
zbeh vojak, ktorý zbehol • dezertér: chytiť zbeha, dezertéra • ubehlík (Urban) • zastar. úskočník (Tajovský)
zbeh1, -a, mn. č. -ovia m. kto odniekiaľ zbehol, najmä z armády, dezertér: vyhlásiť niekoho za z-a
zbeh2, -u m. bás. zhromaždenie, zoskupenie, zbehnutie (obyč. ľudí): ľudí z. (hviezd.)
zbeh m zhromaždenie, zoskupenie, zbehnutie (obyč. ľudí): zadagicz vedle zbehu prava od nas gednu arestatiu na Zovku z vašho znesseneho mesta (LIPTOV 1635 E); confluvium: stok, stekánj, zbjhanj potočné, zbjrka, zbeh; zbeh, zbjhanj, spolú - scházanj (KS 1763); stal se hnedky welky zbech ku sklepu temu nečinnich a nestydatych mládenczuw; stal se zbech, gak običeg biwa lydu (PeP 1770); ( 1771) P. atpn Zbehowich (v N. Meste n. V. 1522 U1); Martinus Zbeho (v Bytči 1592 U1)