Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zbaviť¹ dok.

1. oslobodiť od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z-l ho strachu, zodpovednosti

2. odstrániť niečo neželateľné: z. pole buriny, z. zviera hmyzu

3. násilne odňať, pozbaviť: z-li ho úradu, občianstva; z-ený zraku;

nedok. zbavovať

// zbaviť sa oslobodiť sa od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z. sa dlhov, z. sa nemilej spoločnosti;

nedok. zbavovať sa

zbavovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.

zbavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.

zbaviť¹, -í, -ia dok.

1. (koho čoho) odobrať, odňať niekomu niečo (obyč. proti jeho vôli); pripraviť niekoho o niečo, pozbaviť: t. niekoho funkcie, úradu, hodnosti; národ zbavený slobody; pracujúci zbavení vykorisťovania; rozumu, zmyslov zbavený bláznivý, šialený; práv. z. niekoho slobody, svojprávnosti;

2. hovor. (čo čoho) odobrať, odňať, odstrániť niečo z niečoho: z. mäso tuku, ovocie šúp a stopiek; voda zbavená kremičitanu;

nedok. zbavovať, -uje, -ujú

|| zbaviť sa (čoho, koho) odstrániť (obyč. niečo nepríjemné), oslobodiť sa (obyč. od niečoho nepríjemného, ťaživého), vymaniť sa z niečoho; uniknúť niekomu nepohodlnému ap.: z. sa starostí, ťažkostí, dlhov; z. sa predsudkov, výčitiek svedomia; z. sa vykorisťovania; z. sa dotieravého človeka;

nedok. zbavovať sa

zbavovať, zbavovať sa p. zbaviť¹, zbaviť sa