nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialený • bláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý rev • nenormálny • hovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutý • hovor. pejor.: vykoľajený • vyšinutý • trafený • strelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názory • pochabý • zjašený • pomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadom • zbavený zmyslov • pominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozume • pejor. besný • expr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený
zbavený príd 1. oslobodený od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: zbawenj z neprjtelúw nassych a z ruki tych wsseckych, ktery nás nenáwiďeli (KB 1756); levatus: poláhčeny, zbaweny, odláhčeny (KS 1763); cloweka mrtweho k hrobu odprowacali mislice gak mnoheho a welikeho suzenj, nebespecenstwj gest wislobodenj a zbaweni (SF 18. st) 2. kt. je odstránený ako niečo neželateľné: Buh seba dussi pokórnég, čisteg odéwseckég zabáwki zbaweneg pripoguge (BlR 18. st) 3. kt. je násilne odňatý: (odštepenci) mnozy, oslepenj, milostj Božj zbawenj (ZA 1676); o, hrissnicy žiwota pobožnegssyho zbawenj (SK 1697); chudy, bidnj a potessenj zbaweny lidy gsu utiskany a nemagi žadnej pomocy (Le 1730); exhaereditatus: wypoweďeny z ďedictwa, zbaweny od ďedictwa (KS 1763); krwy zbaweny (Kris)tus mluwy, ustal, pohinul w bolesty žiwot mug (WS 18. st) L. zmyslov z. bláznivý, šialený: (človek) prissel do mesta Pános a tu smislu zbaweni uwrhel se do gisté lážobné peci (VP 1764); od rozumu z. neschopný myslieť, hlúpy: Buh stworil dussu nerozumnych howad od rozumu zbawenú, která sa massem prikrywá (BlR 18. st); očí z. oslepený: exoculatus: slepy, oslepeny, očúw zbawený (KS 1763); života z. mŕtvy: ditki žiwota zbawene w nebeske pribitki budu uweďené (Pie 18. st); subst z. m komu je niečo odňaté, kto je niečoho pozbavený: L. rozumu z. kto je bláznivý, šialený: Zlotousty s. Jan Chrizostom tychto nazywa blaznuw a rozumu zbavenych (MC 18. st)