zbabelý príd. prejavujúci v dôležitých situáciách nedostatok odvahy; svedčiaci o tom, op. odvážny: z. vojak; z. útek, postoj;
zbabelo prísl.: z. mlčať;
zbabelosť -i ž.
zbabelosť -ti -tí ž.
zbabelosť vlastnosť prejavujúca sa nedostatkom odvahy: zo zbabelosti sa k veci nepriznal • bojazlivosť • nesmelosť • ustrašenosť • ustráchanosť • ustrachovanosť • expr. strachopudstvo
zbabelý, 2. st. -lší príd.
1. pociťujúci nemiestny strach, nemajúci odvahu. z. človek, vojak, z-í vodcovia; spodst. (Remeň) hájil svoje stanovisko s húževnatosťou zbabelých. (Urb.)
2. prezrádzajúci strach; vykonaný zo strachu: z-á povaha; z-é reči, z. čin;
zbabelo prísl.: správať sa z.;
zbabelosť, -ti ž.