zbúrať, zbúriť dk čo zrútiť, zvaliť, rozbúrať niečo: pohnula se a strasla se zem, gruntowe huor zburene gsu a pohnuli se, neb se rozhnewal Pan na ne (MS 1749); swet tento zda sa my gako negaky stary budynek, ktery sa ma zburit (WK 1779); abis nikdy neučinil pratelstwa z obiwatelmi zeme tegto, ktere by bilo tobe ku upadu, ale oltare gegich zburag (SQ 1781); zemetreseny tak welike bilo, ze mnoho (!) kostely, mnohe kassteli a domi zburilo a zruntowalo (SPr 1783); mesto časem zohawené, zburené, spalené a z gruntu wiwraczene bude (SJ 18. st); z. sa dk zvaliť sa, zrútiť sa: corruo: spadám, upadám, zrucám se, zbúram se, (KS 1763)