zbiť -je -jú dok.
1. (zatlčením klincov) spojiť dohromady; takto zhotoviť, stĺcť, pozbíjať, zhlobiť: z. klincami dve laty; búda z-tá z dosák
2. údermi pozrážať na zem, stĺcť, postĺkať: ľadovec z-l obilie, z. palicou orechy
3. údermi spôsobiť bolesť, ubiť: z-li ho do krvi, na smrť
● expr. cítiť sa ako z-tý pes veľmi zle;
nedok. zbíjať -a
1. k 1, 2
2. prepadať a násilím brať; v min. takto prejavovať odpor proti vrchnosti: z. pocestných; z-nie zbojníkov
3. odlamovať vrstvy horniny: z. zbíjačkou uhlie
// zbiť sa nahromadiť sa na 1 mieste: ľudia sa z-li do polkruhu; ovce z-té dohromady;
nedok. zbíjať sa
zbíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
zbíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkať • vtĺkať • zabíjať • vbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny
2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkať • zbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať
2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov
zbíjať 1. p. lúpiť, kradnúť 2. porov. zbiť 1, 2
zbíjať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo do čoho) tlčením, údermi spájať dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺkať: z. skriňu, plot; Šibenice zbíjajú. (Lask.)
2. (čo) spájať, stmeľovať. z. syr, maslo do hrúd;
3. (čo) tlčením, údermi zrážať, otĺkať, obíjať: z. orechy, jablká;
4. (čo) odlamovať vrstvy horniny: ban. z. uhlie;
5. zried. (čo) stláčať, zrážať dolu. Prúd dažďa zbíjal dym. (Jes.);
dok. zbiť1
|| zbíjať sa spájať sa, stmeľovať sa do väčších celkov: mokrý sneh sa zbíja; maslo, syr sa zbíja; pren. Kŕdle ľudí sa zbíjali dokopy. (Hor.) dok. Zbiť sa1
zbíjať2, -a, -ajú nedok. expr. (koho i bezpredm.) násilím brať niekomu niečo, okrádať, kradnúť, lúpiť: Môj praded zbíjal z tohto hradu kupcov. (Vaj.) Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal. (Botto)
zbiť1, zbije, zbijú, rozk. zbi; zbitý dok. (čo)
1. tlčením, údermi spojiť niečo dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺcť: z. truhlu, skriňu, policu;
2. tlčením spojiť, stmeliť: z. syr, maslo (do hrúd);
3. tlčením, údermi pozrážať, otĺcť, obiť: z. orechy, jablká; z. kus uhlia, skaly;
4. tlčením, údermi, šliapaním, šľahaním dažďa, krúp ap. poškodiť, dolámať: zbitý jačmeň, zbité pole, zbitá záhrada; pren. Tvoju hrdosť chcem zbiť (Jes.) zlomiť, potlačiť;
nedok. zbíjať1
|| zbiť sa1 spojiť sa, stmeliť sa: Nutno mať na zreteli, aby sa rezance nezbili. (Vans.); pren. Ľudia sa zbili do hŕby. (Jes-á);
zbiť dk 1. čo tlčením, údermi spojiť niečo dovedna, spojiť, stmeliť: latowe hrebyky, cžo byly sprawjlj a sbilj s desek, abj kamenj podawalj (TRENČÍN 1586); gestliže by (tovariš) zle pokramplowal, ta wlna se mu ma posskubat od pradlicze a powinen bude po druhe zbit a kramplowat (CA 1675) valchovať, splstnatieť; oleg se nikda ohnem aneb tuhu zimu do kusa zbige, ale radneg se zhustňe (PR 18. st) 2. čo tlčením, údermi zraziť, otĺcť, zničiť: sedlaczy czo pobraty nemohly, kygim na zem zbily a pokazily (TRENČÍN 1569); vinohrady tež z častky burka zbila (JABLOŇOVCE 17. st LP); Joammes Ivanka opity do instantis parkana pry dome sucziho sekerou rubal gwaltowne, s ktereho y mnoho ssindola zbil dolu (s. l. 1709); kdo bi bul zbil klatku z zahradky pred dvorom (SPIŠ 1727); krupy newidane spadly a wssecku urodu zemsku zbilj (KT 1753); gestli ty burka hrad tento rok obile zbige, počkass druhi, trety rok (MiK 18. st) 3. údermi spôsobiť bolesť, nabiť niekoho: o gednom, kteryz bude w miestie anebo w przedmiesti zbity (ŽK 1473); Steffana Kalyu z Poruby hanebne zbyli a pokrwawili (ORAVA 1670); Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil (KEVICE 1699); uradnik do hnewu pohnuti biwsse fatensa welmi zbil (P. BYSTRICA 1730); nech wizna swedok, pominuleho lanskeho leta zdaliž hajducha panskeho (dedinčania) zbyti chcelj (OZDÍN 1754); x. pren když lid twug zsužowal, zbils ho tesskymi ranamj (PoP 1723-24) potrestal; hrich nas zhubil, dabel zbil, svet a krev zbedly (SS 18. st) 4. koho pobiť, zabiť, usmrtiť niekoho: Michael Warga sstastne bogowal proti Sigismundusowi Battorowj, takže witezstwj obdržawssi na gedenacte tysice lidu zbil (RUŽOMBEROK 1601); zbyto gest na slaninu brawow wssech no 18 (ORAVA 1618); a rozhnewa se prchliwost ma y zbigi was mečem a budu ženy wasse wdowy a deti wassy syrotcy (COB 17. st); hostem caedere: neprjtele zbiti, zahnati (WU 1750); (búrka) owce juhasowj zbila a spalila (KT 1753); w Egipte wsseckno prworozene zbjto gest gednu noc (CS 18. st); muchi na kapradičky (:filicem:) se zgidu a prichitga, tak ge zbigeš (PR 18. st) F. byť na hlavu z-ý úplne porazený: od Bavorského knjžete Arnulfa na hlawu zbiti byli (SH 1786) 5. čo násilne vykradnúť, vylúpiť niečo: wye-lj o tom swedek a widel-lj, ze w tu gistu nocz, kdy jadky hore zbilj, že by Daniel Fischer pod kepenky barancžye kožky a barancza nesly (KRUPINA 1694); zbíjať ndk k 1: czo robel narossniki z mesczkeho zeleza na malu wezi, czo gi s nimi zbigali (TRENČÍN 1580); potom (tesár) spoguge stěny a zbjgá balky (dreva) z těsarskimj kliny (OP 1685); conspisso: zhusťugem, húste ďelám, usedám, sedlé delám, ubjgam, spolú zbjgám; conferrumino: priletugem, spolú zbjgam zeležem, prikuwáwám (KS 1763); surowiny na plty k Hronu wozime a takowe zbigame, klaty na desky ač k wode ffurugeme (BRAVÄCOVO 1771); v hlubokych dolinach drevo na stranu pansku stinati jsme miseli, vyvažati a na jedno - dve mile k vodam odvažati, a na plte zbijat a dolu k zamku odhanati (PEKELNÍK 1775 LP); k 2: swedek hnedky hore stjtom wyssiel a dach z tehože mlyna zbigal (SUČANY 1750); husenice wečerkom ze stromu zbigag a zberag (PR 18. st); k 5: Ssymek warzynsky foyt zbiegel na swobodney cestie nasse susedy (ŽK 1468); flandra, czo moj dom zbyyass (TOMČANY 1572); Giryk Maczo de bella Wallachorum wyznal, ze s Pawlom a Lukaczom na Lieskowskeg hore zbygal (TRENČÍN 1584); ja som nikoho nezbigal, anj neoberal (BELÁ 1664); zbognjcy zbigagj a kradnu (KoB 1666); passim vagari: sem y tam zbjgati (KS 1763); chudoba častokrat mnohich ku zlemu prywedla, museli krast aňeb zbygať, když ňemeli gedla (GP 1782); pokladu negdrahsseho oblupugete a zbigate (MiK 18. st); x. pren mnohá gyná lhárstwy wimysslagu každodene a smele kwákagu oholeneho krdla wodni krkawcy neb bugacy a dusse zbigagyci predikantowe (PP 1734); -avať frekv k 5: zatym pak w dome Szoke Petrowym nažalowal Bohacz lanczknechtom, že ya y z Grgu sem soldatuw zbygawal, rapyre a musskety odnjmal (LAMAČ 1665 E); zbíjať sa ndk zrážať sa, narážať do seba: venti confligunt: zbjgagú se wetri; cornibus connituntur arietes: rohama sa zbjgagú sskopci, trkagú (KS 1763)