zavrhnúť -e -ú -hol dok.
1. odmietnuť (ako nevyhovujúce): z. myšlienku, návrh; mládež z-la staré spôsoby
2. s opovrhnutím sa od niekoho odvrátiť: všetci známi ho z-li;
nedok. zavrhovať
zavrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.
odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť
2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho
3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo
odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravy • odmietnuť • zamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhy • odpudiť • zapudiť • potlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstu • odstrčiť: odstrčila vlastné deti • expr.: odhodiť • odkopnúť • odšmariť • odmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec
2. p. zahodiť 1
zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)
2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu
zavrhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (koho, čo) s opovrhnutím sa od niekoho, od niečoho odvrátiť, opovrhnúť niekým, niečím, odsúdiť, niekoho, niečo; odmietnuť, zamietnuť niekoho, niečo; zriecť sa niekoho, niečoho: Mne, súdruhmi zavrhnutému, spustol každý kraj. (Jes-á) Pre mamonu ho zavrhla. (Tim.) To dobré, čo kedysi platilo, zavrhli. (Jil.);
nedok. zavŕhať, -a, -ajú i zavrhovať, -uje, -ujú
zavrhnúť [-vrh-, -verh-] dk 1. odmietnuť, neprijať, odhodiť; zriecť sa: tak radu stareho pro blazna mladeho nezawrhug wzacneho (BV 1652); ti w nenawisti mel gsy kázeň a zawrhel gsy rečý me za sebe (SK 1697); predepsany Zuro Janossak zawrhnuce prikazany yak boske, tak tež zakon, dal se na zboystwo (LIPTOV 1713); Krista Pana, praweho mesiasse, pro geho chudobu zawrhly (Le 1730); a tak teg sem nadege, že W. M. tuto mogu poniženu žadost nezawrhnu (D. DEVIČANY 1733); zaverhli starodavne kopice a učinili nove (SEDLICE 1783 LP); wssecku maznawu musiku, ktera mladensku zmužilost promeňowala, zawrhl (PT 1796) 2. (o zákone, prikázaní) neuposlúchnuť, nerešpektovať: boske prykazany a narizeny wy ste teras docela zawrhly a nohamy potlačily (AgS 1708); ale podpúdili teba k hnewu a odstúpili od teba, y zawrhli zákon twug za chrbti swé (KB 1757) 3. čo hodiť, nahodiť niečo: zawrhnúce sstranek na krky potwory, gy za sebu táhel (PeP 1771); zavŕhať ndk opovržlivo sa odvracať, nesúhlasiť, odmietať: rejecto: odwrhám, zawrhám; reprobo: odwrhám, zawrhám (KS 1763); a tak budto se kaže od ewangelia, budto od kterehokolj čloweka, wssakže proto nema zawrhana bjtj (CS 18. st); zavrhovať ndk k 1: nezawrhug prawdy, gestli mudry prawí, znát mudry bude-li co (BV 1652); Martin Luther mnohé wecy učil, které potom zawrhowal a zapjral (IA 1708); nezawrhug mne od tweg bozskeg a otcowskeg tware, rozpomen se na dilo twe, ktere gsy twimi rukami ucinil (PI 1749); swet gedneho (človeka) hned na lásku prigjma, hned zase zawrhuge (SJ 18. st); -ávať frekv odmietať: tymž, genž su praweho srdce, Pan spomaha, genž gsu neprawgho, tych preč zawrhawa (PoP 1723-24); kral nebeskj ani chudjch, ani bohatjch, ani slepich, ani widomjch, ani chromich, ani zdrawjch od stola sweho nezawrhawa; nebo rowne gako gablko zlate žaden nezawrhawa (CS 18. st)