vraždiť, -í, -ia, rozk. nevraždi/nevražď nedok. (koho, expr. i čo) úmyselne, zločinne zabíjať ľudí;
expr. zbavovať života, usmrcovať, zabíjať vôbec (napr. vo vojne): v. nevinné obete; lúpežne v. (Tomašč.); masové, hromadné vraždenie; (Vojaci) vraždili cudzích ľudí, ktorí im neublížili. (Vám.); expr. Nepovedal som vám, aby ste sa neopovážili vraždiť muchy v mojej prítomnosti? (Stod.); pren. expr. (Rozvodnená rieka) sťa bojovník zbíja, vraždí po chotári (Ráz.-Mart.) zaplavuje chotár;
opak. vraždievať, -a, -ajú;
dok. zavraždiť
zavraždiť, -í, -ia dok. (koho, čo) vraždou pripraviť o život, vraždou usmrtiť, zabiť: úkladne, zákerne niekoho z.; Sľuboval mi zámok, ak zavraždím kráľa. (Kal.)