zavraždiť -žď/-i! dok. k vraždiť: zákerne ho z-li
zavraždiť -dí -dia (ne)zavraždi/(ne)zavražď! -dil -diac -dený -denie dok.
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zavraždiť p. zabiť 1
vraždiť, -í, -ia, rozk. nevraždi/nevražď nedok. (koho, expr. i čo) úmyselne, zločinne zabíjať ľudí;
expr. zbavovať života, usmrcovať, zabíjať vôbec (napr. vo vojne): v. nevinné obete; lúpežne v. (Tomašč.); masové, hromadné vraždenie; (Vojaci) vraždili cudzích ľudí, ktorí im neublížili. (Vám.); expr. Nepovedal som vám, aby ste sa neopovážili vraždiť muchy v mojej prítomnosti? (Stod.); pren. expr. (Rozvodnená rieka) sťa bojovník zbíja, vraždí po chotári (Ráz.-Mart.) zaplavuje chotár;
opak. vraždievať, -a, -ajú;
dok. zavraždiť
zavraždiť, -í, -ia dok. (koho, čo) vraždou pripraviť o život, vraždou usmrtiť, zabiť: úkladne, zákerne niekoho z.; Sľuboval mi zámok, ak zavraždím kráľa. (Kal.)