zaveriť sa -rí sa -ria sa zaver sa! -ril sa -riac sa -rený -renie (sa) dok.
sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať
zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahať • hovor.: zaveriť sa • zabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravdu • hovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sa • zried. zapravdiť sa (Timrava) • zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu
p. aj zaviazať sa, sľúbiť
zaveriť sa porov. prisahať sa
veriť sa, -í, -ia (nár. i verať sa, -á, ajú) nedok. (bezpredm. i čím) dovolávať sa viery, boha, cti ap., zaverovať sa, prisahať sa, božiť sa: Veril sa, že nikdy neprekročí prah domu Adamovho. (Tim.) Tak už bude žiť bez nej, a ako sa veril! (Tim.) Verili sa, že sa skôr nebo a zem zrútia, ako oni od svojej vlastnej krvi odstúpia. (Kal.) Veral sa Tomáš, vložiac si dlaň na prsia. (Kuk.) Veral sa čestným slovom. (Jes-á) Verá sa, že nemá len dvojšesták, a teraz vytiahne zlatník. (Kuk.);
dok. zaveriť sa (nár. i zaverať sa)
zaveriť sa, -í, -ia (nár. i zaverať sa, -á, -ajú) dok. (komu, so spoj. že i bezpredm.) rozhodným slovom niekoho o niečom uistiť, zadušiť sa, zaprisahať sa: Sám seba sa zaveral. (Kuk.) Zaverila sa mu, že nemá grajciara. (Kuk.) Ak sa zaveríš, že nepovieš nikomu. (Tim.) „Iste!“ zaverala sa Krista. (Urb.)
zaveriť sa dk (za)dušovať sa, zapovedať sa, zaprisahať sa: (p. Jesenská) z ruku geho (list) wichitila a skowala, ktery až posawad u neg zustal, hnedky se zawerice, že ho nikdy wen newyda (T. PETER 1742)