Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zaujať -jme -jmú dok.

1. vzbudiť záujem, upútať: rozhovor ho z-l; kniha z-la všetkých; z. krásou, múdrosťou

2. zabrať, získať pre seba, obsadiť: z-te svoje miesta! z-l miesto predsedu

3. vhodne sa postaviť s cieľom byť na niečo pripravený: z. rečnícku pózu; z. palebné postavenie

4. utvoriť si názor na niečo, vzťah k niečomu: z. k návrhu kladný postoj; (ne)z-l v spore stanovisko;

nedok. zaujímať -a

// zaujať sa prejaviť záujem, zainteresovať sa: veľmi sa z-l o ten prípad;

nedok. zaujímať sa prejavovať záujem: z. sa o vstupenky; z. sa o hudbu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaujať ‑jme ‑jmú ‑jal dok.; zaujať sa

zaujať -jme -jmú -jmi! -jal -jmúc -jatý -jatie dok.


zaujať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


ujať sa1 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosťzastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujalpostarať sazaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkciechytiť sa: veci sa chytili odborníciprichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa


zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujaťobsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územieokupovať (vojensky): vojaci okupovali mestoanektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia

p. aj skonfiškovať

2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozícieobsadiť: obsadiť voľné miesta

3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobraťubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukávazúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice

4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať


zaneprázdniť dať niekomu prácu, poveriť činnosťou náročnou na čas • zamestnať: povinnosti ma zaneprázdnili, zamestnali celé letozaujať: obchodovanie ho načisto zaujalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaujať, -jme, -jmú, -jatý dok.

1. (čo) zabrať, obsadiť, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sadenie (príp. na státie): miesta vo vlaku (v divadle) sú zaujaté; Prosím, zaujmite svoje miesta!

2. (čo) obsadiť, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, mocensky, funkciou prácou ap.): kraj zaujatý Slovanmi, územie zaujaté nepriateľom; niekto zaujal miesto ministra;

3. (čo) z. stanovisko, postoj rozhodnúť sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

4. (koho, čo čím) vzbudiť, upútať, pripútať, sústrediť na seba pozornosť, záujem ap. niekoho al. niečoho: z. niekoho svojou krásou, múdrosťou, jemnosťou; Tá zvodná krásavica akiste zaujala kráľa. (Hviezd.) Starosti o dievku zaujali celú jej bytosť. (Kuk.);

nedok. zaujímať

|| zaujať sa

1. (čím) začať sa niečím zaoberať; sústrediť sa na niečo: Klát zaľahol do kníh a zaujal sa novou robotou. (Jil.)

2. trochu zastar. (koho, čoho, za koho, za čo) zastať sa niekoho, postaviť sa na obranu niekoho, niečoho, ujať sa niekoho, niečoho: (Cyril) pozrie, či nieto nikoho, kto by sa ho zaujal. (Tim.) Ktože sa zaujal ich stránky? (Kal.) Za obvineného sa zaujal mladý človek. (Záb.) S nádejou som sa za vec zaujala. (Jil.)


zaujímať, -a, -ajú nedok.

1. z. postoj, stanovisko rozhodovať sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

2. (koho) vzbudzovať, upútavať, sústreďovať pozornosť, záujem: niečo ma (ho ap.) veľmi (málo) zaujíma;

dok. zaujať

|| zaujímať sa (o čo, o koho) mať, prejavovať záujem o niečo, o niekoho: z. sa o cestu do zahraničia, z. sa o výmenu bytu; z. sa o dobrého odborníka

zaujať dk
1. čo upútať, opanovať niečo: ty, mily Syone, zugal sy wsse srdce me (PoP 1723-24); sotwa stworene bilo swetlo, zaugalo aneb opanowalo oči boske (MS 1749); weliké počudowány čysare, taky wssecké wogsko, které pritomny zázrak spatrilo, zaugalo (PeP 1771); prvňí ze všech hňeďki prostrédek, kterím ve veci svéj pocházal, pevný bil, neb pevno pretržki hlavu skaziť zaujmúl (BR 1785)
F. milý Eugen, weliké sstesti pro tebe, že sy posawad žádné dewče nepoznal, které by twe srdce zaujalo (LPo 18. st) do ktorého by si sa zamiloval
2. koho zmocniť sa niekoho; zajať niekoho: tech pyty sedlakow pan wyceisspan yma zauyat a w rucze dat panu Jakubowy (MADOČANY 1569 E); Emylius nekdy sedemdesát mest wywrátil a weznuw zaugal sto padesát tisýc (KrP 1760); muog bezbožnj sjn len 400 zlatjch mi wrhnul a poddanjch zaugal (LIPTOV 1765); y to ge diwna wec, že male ucho gihelne muže zaugati welikeho welbluda (GK 1779)
L. práv jse ma arestant do moci bermajstra pod vartu dat a pod jeho právo zaujat (MB 1759) byť ním súdený
F. ginych (mužov) meci obnymanym manželék a slubnyc zaugala smrt (PT 1778) zomreli; zaugal tento strach y učitelu (SS 18. st) zľakli sa
3. čo zabrať, obsadiť niečo: potom, kdy tu cztwrtinu kupy, Jano ma ten wsseczek dom s manzelku swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); stawowe ewangeličzti in speciali congregatione zaptawsse giste gravamina strany kostoluw, ktere papežnicy zaugali (BRATISLAVA 1637); pewnosty gestly predtjm nektere byly zaugate (KoB 1666); pany Janosska wetssy častku mista toho spustateneho mlina zaugala a y plotom prehradila (SENICA 1680); recuperator urbis: kdo mesto znowu od neprjtela zaugal (KS 1763); proč se ty do nasseho obidla strkass, proč si nass prjbitek zaugal (VP 1764); dost mnoho sweta zaugal Alexander Weliki (GK 1779); geskiňe pak skrze diwoku zwer zaugeta bila (PT 1796)
L. prázná bila od wsseho sedláckého wirobeny zem a zaugatá z krowym a trnym (PT 1778) zarastená
4. čo začať vykonávať nej. funkciu: occupare urbem: mesto dostati, na wladárstwi zaugati (KS 1763); dewaty rok se wynyal, od kterého času Grinwald wlaské kralowstwy byl zaugal, pry smrty swég poručiwsse králowstwy synu swému (PeP 1770); Aborysa vijmúc, který jest sa predce visekal, utékel, skril a potem pobožňejší život zaujmúl (BR 1785)
L. Gežiss zagiste musy zaugity nebesa až do času napraweny wssech wecy (Le 1730) vstúpiť do neba
5. čo zachvátiť, postihnúť: musy se člowek dewet krat pospolu potiti, nebo zase namoc zaugme (RT 17. st); (choroba) ta, ktera w nohach mjsto swe zaugme, nazjwa se podagra (HT 1760); po tomto wssem zavgalo Kolomana weliké hlawy bolenj (SH 1786) začala ho bolieť hlava; nech ma malomoczenstwy a wredowatost zaugme (PREŠOV 1789) pren geskiňi, w negž (žena) bidlela, strassne mlčenj zaugalo (PT 1796) zavládlo
6. zahĺbiť, pohrúžiť sa do nej. činnosti: skrze kratkost czasu nemozna vecz, abich dnes mohol vistat, gsucze zaugati kremo toho y z odpravovanim pruišeg a zgednanim noveg czeledi (PRÍBOVCE 1599 E); Kapusta panowy y negakowe odporne rečy howoril, o kterych swedek oznamit newje, byusse na ten čas w pracy zaugati (NECPALY 1743)
7. čo chytiť, uloviť niečo: tak ge ffortilna ryba ta torpedo, že gestli se prytreffi, že gu ribari do syti zaugmu, ona pracuge ne len, aby sama se oslobodila od siti, ale y gine riby (GK 1779); -jímať, -jmovať ndk
1. k 1: mladost, take krasa mnohych zaugjma (MVP 18. st)
2. k 2: zaugaty statek prichazi na zmatek, kdo ge zaugmagj, weczy sskodu magj, mnoho gmenu wsskodj (BV 1652); possideo homines: zaugjmám sebe lid; occupo: zabawugem, zaugjmám statek (KS 1763); náhle obkličuge gich cysarské wogsko, konikúw húffowe se walga, částka z mečmy, častka pak s kopiamy smutnu služebnost zaugmugú (PeP 1771) košicke panove velike gvalty činia, zaujimaju jim (sedliakom) statky z jejich vlastneho hotara (SEDLICE 1783 LP)
3. k 3: pan Kostka poczal grunthy zavgymat, nas prenasledowat (STARHRAD 1536); zadni s panov Geho Jasnost Czisarske, kteri predtim Hradok wladaly nasse chotare nicz nezaugimali (LIPTOV 1644); roku 1672 prissli katholycy zaugjmat náš kostol (S. ĽUPČA 1672); abi žadni z biskupuw, grofuw neprobowal, neskussal a wssetecžne nezaugimal bane swu wlastnu wuli (MB 1701); tyranem gest a zbognjkem, kterj nekolik djluw rolj nasilne zaugjma (PT 1796)
4. čo posudzovať, zvažovať niečo: zaugímag každý skutek powážľiwe, odhoď wšecku lenost, konág ho bedliwe (BE 1794); zaujať sa dk o čo, za čo začať sa niečím zaoberať, venovať sa niečomu: pakliby se v tychto dvuch rociech za muz nevydala aneb žadneho syna nemala, jakošto vydanu dceru nemala, kteri by se za kovacku šmitnu zaujali, ma se šmitna zamknuti (CA 1616 CM); milostive žadame svu vrchnost, že by se račeli za nas zaujati a naš chotar od Slezakov oslobodit (STAŠKOV 1671 LP); o mu tuto wec milostiwe se (páni) zavgaty račily (LIPTOV 1768); ga pak sem se na kolarsku robotu nezaugal (L. HRÁDOK 1768); prosjm, aby se za syroti amplissimus magistratus zaugal (KRUPINA 1734); tak ani wisoku wimluwnost w slowe boskem, když nemužu pochopit a rozumet posluchačy, nemužu se zaugati k dobremu žiwotu (GK 1779); zajímať sa ndk: a gestly sem co mlowyl w opilstwy k nemu a nanho, ya nic o tom newyem, gyny se o to nezagymagy (S. ĽUPČA 1613); nehressá bratrj, když se genom o takowe zbjrky nezavgjmagu (PrV 1767); okolo howád a roly temer wssetci se zaugmagú (PT 1778); čest a chwálu zasluhugj, kterižto se o tento náss národ zaugjmagj (StN 1786)


zaujmovať p. zaujať


zaujmúť p. zaujať

zaugať zaugať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ad hoc však zaujala ad hoc a toutefois
čítanie a zaujal stanovisko 17 lecture et rendu son avis le 17
miestneho trhu a zaujala du marché local et occupait
nepresné tvrdenia alebo zaujať allégations inexactes ou de prendre
zaujal v prvom čítaní rendu en première lecture

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu