zatratenec -nca m. zatratený človek: večný z.
zatratenec -nca pl. N -nci m.
zatratenec, -nca m. človek, ktorý podľa náboženských predstáv nemôže byť vykúpený, spasený, lebo spáchal ťažký hriech: zatratenci na poslednom súde (Tat.)
zatratenec m človek, ktorý podľa náboženských predstáv nemôže byť spasený: gyžt gest beda se mnau, nebo ya sem giž wecžnym zatraczenczem (BAg 1585); zatracency snassety musegy hrozne muky od horicyho plamene (COB 17. st); nemuže se wimisleti takowa žalost, kteru bi million razi neprewissowala zalost zatracencuw (MS 1758); pomysly sy, gak buďe trápiť ohen pekelný od samého Boha k wečnég pokute zatracencow ustanowený (DC 1797); wetssi počet bude plew neužitečnich zatracencow nežly pssenice wiwolenych (MiK 18. st)