zatratiť dok.
1. príkro odsúdiť, odmietnuť, zavrhnúť: niektorí mu verili, iní ho už vopred z-li; zločinec z-ený spoločnosťou
2. z. sa náb. vlastnou vinou nedosiahnuť večnú spásu: večné z-enie;
nedok. zatracovať
zatracovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
zatrácať, zatracovať p. zatratiť
zatratiť, -í, -ia dok.
1. náb. (koho, čo) odsúdiť do večného zatratenia: Všetci odpadlíci sú zatratení. (Al.) (Krv nevinného) zatratí ťa do ohňa večného. (Kal.)
2. expr. (čo, koho) odsúdiť, odmietnuť, odvrhnúť, zavrhnúť: zatratený pansláv (Záb.); Hurban zatratil maďarizačnú politiku. (Škult.) Splna som zatratil onoho zločinca. (Hviezd.);
nedok. zatracovať, -uje, -ujú i zatrácať, -a, -ajú
zatratiť dk 1. koho náb zbaviť možnosti posmrtného života: (Bože) zatratiss wssech, ktery cžinia a mluwia lež (TC 1631); sin cloweka nepryssel dussicky zatratity ale spasity (AgS 1708); ty namniwass se, ze nemožna wec, abi sy zatraceny bil (MS 1758); (Bože) zatratil sy wsseckych, ktery smilstwo páchagú (BlR 18. st) 2. koho odvrhnúť, odsúdiť niekoho: damnabilis: kdo se odsúdit aneb zatratit má (KS 1763) 3. čo ukryť, zatajiť niečo: to, co z Pjsma swateho nemuže doswečeno byti, gakymkoli zpusobem zatratiti a prikriti mohli (SC 17. st); hle, Krystus schowal, utagil a zatratil bostwi swoge pod plassčem člowečenstwi (GK 1779); zatrácať, zatracovať ndk k 1: (Boh) rozpusťjlého cžloweka až na wěky zapowrhá a zatracuge (RW 1702); nezatracug z bezbožnyma Bože dussu mú; ktery zatrácass dussu twú z prchliwósti twég, zdaliž pre teba opústj sa zem (KB 1757); warowati se tech hrjchúw, kteréžto člowěka ode wsseho dobrého odelučugu a wěčně zatracugu (UKK 1768); k 2: zitra geg (učenie) tupil, zginačil, za neslussne uznawal, zatracel (DuH 1723); damno: zatracugem; condemno: zatracugem (AS 1728); mňa haňáss a zatrácass prácu ruk swych (KB 1757); qvis te damnatior est: koho zatracugu wjcég (KS 1763); k 3: abi y on uzitky predepsaneho sela nedopusstial zatracat, od toho sela odtrhat (B. BYSTRICA 1724); zatratiť sa dk zmiznúť, stratiť sa: panna ku spomoženy prispessit má, gestly nechcze tym dat zahynut, s kterima mnohych nádega zatratit se mussy (PeP 1770); zatrati se o mne wssecka pamatka (CDu 18. st); zatrácať sa, zatracovať sa ndk náb zbavovať sa možnosti posmrtného života: pred sztvorenyim dobre vidzél, jak bi se tslovek zatratzél, do vetsnej smertzi zavalyél (HPS 1752); neni lepsség pokussowati sa a probowati sa, gak nepokusseného zatracowati sa (BlR 18. st)