zato
I. zám. príslov. odkazuje na ráz vedľ. vety (dôvodovej, účelovej); preto: nenávidel ju z., že klamala; neprišiel som z., aby sme o tom hovorili
II. spoj. priraď.
1. vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: bol nízky, z. (však) široký; nepracoval, (ale) z. jedol
2. vyj. dôsledkový vzťah, (a) preto: bola dobrá, z. ju ľúbil
III. čast.
1. nadväzuje na kontext a uvádza aktuálny výraz: život má z. pestrý
2. (no) veď z. expr. ako replika v rozhovore vyj. uspokojenie sprevádzané vyhrážkou: urobil si to? – no veď z.!
zato zám. príslovkové
zato spoj. priraďovacia
zato čast.
preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ
2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol
zato p. preto 1, 2
1. spoj. priraď. dôsledková v rámci dôsledkového (výsledkového) súvetia spája vety, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá výsledok: Každý ho počúval zato, že bol kráľ. (Kal.) Pani notárka len zato prišla, aby videla rozkošné pastierča. (Taj.)
2. so spoj. ale, no má odporovací význam, napriek tomu, pritom: Je silný ako lev, no zato potriasa sa od trhaného dychu. (Tim.) Pečienka dosť tvrdá, no zato veľmi chutná. (Kuk.)
zato I. zám prísl odkazuje na charakter vedľajšej vety (dôvodovej) preto: hned nahoru przidte a panu oznamte, zlibim zato, že bude (lotor) trestany (Č. KAMEŇ 1561); aby (poddani) od tohoto času napotomne každy rok davali po deseti zlatych, a to na kantry zato, že Jej Milost neda svej pily tam vystavit (ORAVA 1625 U2); ten, tzo mnye ochrányá, jeszt Buh, zato mu prespévám pésnye (DŽ 1752); Búh szina miloho nye zato poszlál, abi ten svet posúdzél, alye abi z hréchu vinyál (HPS 1752); Geziss len zato wiwolil križ, abi taku haczinu zahambil (SJ 18. st); ne zato ja vandrovala, žeby nazad se vracila (Pie 18. st) II. spoj prir 1. vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: jeszt Buóh i tslovek, alye zato nye dva, alye lyem jeden Kristus (MCa 1750); bár zlé a smradlawé myssleňa, které do srdca wchazagu, wyhoditi nebudess moci, zato wssak usylowánj korúnu na nebi prigmess (BlR 18. st) 2. dôsledková, vyj. dôsledkový vzťah: Pán Buoh v sedzmi dzeny otpotsinól, zato Pán Buoh posehnál szobotu (MCa 1750); z mártvich vsztal vsemohútzi Pán Búh, zato ho vichvályujme (HPS 1752); ani pod pul gbola na nekteri fundus neni, zato bi se nam nahrada mala stat (HRANOVNICA 1776)