zatknúť -e -ú -kol dok. zaistiť (význ. 2): polícia z-la vinníkov; dať rozkaz na z-tie;
nedok. zatýkať -a
zatýkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
zatknúť1, -ne, -nú, -kol dok. (koho) dať, vziať do väzby, zatvoriť: z. niekoho pre poburovanie;
nedok. zatýkať1
zatknúť2, -ne, -nú, -kol dok. (čo kam) vložiť, vsunúť niekam; pripevniť na niečo: bič zatknutý do pošvy (Kuk.); Šíp na hodvábnu zatkol tetivu. (Hviezd.);
nedok. zatkýnať, -a, -ajú i zatýkať2, -a, -ajú
zatýkať, -a, -ajú nedok. (koho) dávať, brať niekoho do väzby: z. rozkrádačov verejného majetku;
dok. zatknúť1
zatýkať2, p. zatknúť2
zatýkať ndk čo zatvárať, zapchávať niečo: mačime rozsstěpinku do kalamare, kteryž se zatyka s prikrywku (OP 1685); opillo: zacpawam, zatikam (NP 17. st); obstruo: zacpáwam, zawjrám, zatykám; oppilo: zacpáwám, zawyrám, zatykám (KS 1763)