zastúpiť -i dok.
1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti
2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty; v strave majú byť z-ené všetky vitamíny
3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);
nedok. zastupovať
1. k 1, 3
2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu; z. práva klienta
zastupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok.
reprezentovať 1. oficiálne vystupovať ako zástupca • zastupovať: reprezentovať, zastupovať republiku v zahraničí; našu krajinu reprezentovali, zastupovali najlepší umelci
2. p. predstavovať 1
zastupovať p. reprezentovať 1
zastúpiť1, -ia, -ia dok.
1. (koho, čo) vykonať, urobiť niečo za niekoho al. za niečo (obyč. na základe poverenia), nahradiť: z. kolegu v práci; z. svojho klienta na súdnom pojednávaní; Zavolám si kamaráta, aby ma zastúpi. (Žáry) V zastúpení svojho ministerstva ujímam sa úlohy. (Stod.)
2. len v pasíve byť zastúpený mať niekde svojich zástupcov, účastníkov, svoj podiel ap.: Ostravsko bolo (na sjazde) silno zastúpené. (Jil.);
nedok. zastupovať1
zastúpiť2, -i, -ia dok. v spojení zastúpiť niekomu cestu postaviť sa, stať si niekomu do cesty, zabrániť niekomu v chôdzi: Miro jej zastúpil cestu. (Tim.) Zvedavému zastúpili cestu. (Záb.);
nedok. zastupovať2, -uje, -ujú
zastupovať1, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) vykonávať, robiť niečo za niekoho al. za niečo (obyč. na základe poverenia), nahrádzať: z. kolegu v práci; z. svojho klienta na súdnom pojednávaní; z. v parlamente svojich voličov;
dok. zastúpiť1
zastupovať2 p. zastúpiť2
zastupovať p. zastúpiť