zastrašiť dok.
1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou
2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;
nedok. zastrašovať
zastrašovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť
2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)
vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkou • hroziť sa • hroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestom • strašiť • zastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomsta • zastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenechá • znepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka
zastrašovať p. prenasledovať 2, vyhrážať sa
zastrašiť, -í, -ia dok.
1. (koho čím) vzbudením, vyvolaním strachu odvrátiť niekoho od nejakého úmyslu, odplašiť, odstrašiť: z. niekoho vyhrážkami, výpoveďou z práce; Hrozbami sa nedám zastrašiť. (Tat.) Suspendovaním by Búroša neboli zastrašili. (Heč.)
2. (koho, čo) vyvolať v niekom strach, poľakať, postrašiť, prestrašiť, naľakať, nastrašiť: z. nepriateľa; Četník vystrelil, aby zastrašil rozzúrený dav. (Krno);
nedok. zastrašovať, -uje, -ujú