zastavenie -nia -ní s.
zastavenie, -ia str. trochu zastar. zastávka: Treba spraviť niekoľko zastavení. (Jil.)
zastavenie1 [-í] s 1. prerušenie (pohybu, prírodného javu, prirodzenej látkovej výmeny a pod.): neiwizší dawa zastaweni slunce a počina leto (KoA 17. st); ssati ku zastaweni krwy gse potrebowal (PT 1778); (Fatima a sprievod) na kone posedali a k moru bez všeho tázaňi anebž zastavení ňésli (BR 1785); treti skutek Josuse byl slunce zastaweni (CS 18. st) L. z. Krista cirk časť krížovej cesty, pri ktorej sa veriaci modlia a rozjímajú: osme pak gest zastaweni Krysta (PI 1749); z. práva práv prerušenie súdneho konania: zastawenj prawa, odkladanj na pozaytra (KoB 1666); iustitium: zastaweny prawa (HD 1706-07) 2. vytvorenie prekážky, zahradenie: inhibitio: zahamowanj, zastawenj (KS 1763) 3. (protiľahlé) postavenie: oppositus: naprotiwa položeni, zastaweni (KS 1763) 4. med neschopnosť vylučovať (moč, stolicu a pod.), zástava, zápcha: semeno kopr w wine waryty a pyty rezanie y zastaweny pomaha (HL 17. st); tenasmus: zastaweni stolici; stranguria: vodi zastaweni (LD 18. st)
zastavenie2 [-í], zastavovanie2 [-í] s 1. obrana, ochrana: defensio: ochrana, zastawenj; obstinatio: pewné zastaweni wjri (KS 1763) 2. práv čes dávanie do zálohu: pigneratio: zastaweni, zastawowáni, do zálohu dáwani (KS 1763)