Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zastať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok.; zastať si

zastať sa -tane sa -tanú sa zastaň sa! -tal sa -tanúc sa -tanie sa dok.


zastať si -tane si -tanú si zastaň si! -tal si -tanúc si -tanie si dok.


zastať -tane -tanú zastaň! -tal -tanúc -tanie dok.

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravduobrániťubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podnikupostaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviťzastať sazastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho

2. p. zachovať 1


obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2


zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabšíchpodporiťhovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situáciiujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujalfraz. chytiť niekomu stranu/stránku


zastať 1. p. zastaviť sa 1 2. p. postaviť sa 2 3. p. zastať sa 4. p. zastúpiť 1, 2 5. p. vykonať 1


zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);

nedok. zastávať sa, -a, -ajú


zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.

1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)

2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať

hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;

3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)

z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;

4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)

5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)

6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.

7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);

nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú

zastať dk
1. ustať v pohybe, zastaviť sa: gmenowani Kubrania w nemalem pocžtu nasilne zastaly (TRENČÍN 1652); (svedkyňa) widela oczite, že Erdegh na konczi dedini zastal (TURIEC 1713); chlapi a ženj na lade zastaly (BYTČA 1768); potom na wrssku sme zastali (PUKANEC 1789)
2. koho, kam prerušiť chod, cestu, činnosť, robiť prekážku niekomu: (svedok) mnohokrate duby wozil, kdež ho gedenkrat tria Krupinczy zastaly (KRUPINA 1691); welka hromada chlapou a žien na ceste gemu zastala; swedkowi zastali cestu (BYTČA 1768; 1774)
3. koho, čo postaviť sa za niekoho, niečo, obrániť niekoho, niečo: nebo any sam sobe, any meho pana nemuozem od prawa zastaty (ŠÁŠOV 1578); y ma krestan duchownymy zbranemy dobre oden byty, by mohol swu wyru zastaty (ŠV 1675); nemame zadneg ohranj, kdoby nas zastal krestany (PoP 1723-24); partes alicujus agere: prjtele se ugati, zastati (WU 1750); Ezau zastal Gakuba, gedícího šušowicu (DS 1795)
4. koho pristihnúť niekoho: mnohokrat chodiewal po drewo, a ze ho Luczanya zastali (BYTČA 1676)
5. čo vykonať, splniť povinnosť: gesste on suci nebyl powinnost sladkowsku zastaty (s. l. 1719)
6. postarať sa: panu Andrassowy, ktery mne gesste pry žiwote zastal, poručam wssecko budowani w dworowe (s. l. 1659); -ovať, zastávať1 ndk
1. k 1: tento (leniwj) nestale naspat odstupuge a často zastawa (KoB 1666)
2. k 2: (zbojníci) zie s Balyntom chodnyk zastawaly przi Bistryczy (LADZANY 1598)
3. k 3: Valenta pak ode wsseckey na poctiwosti posskwrnj nachazegi a zastawagi (P. ĽUPČA 1596); tento Pawel by Michala gako otec chranjl, zastawal (OČOVÁ 1637); ne priteluw silnich kordem slussy zastawat (BV 1652); Maria gest hrissnic zastupnice, tych ona tess zastawa (MS 1749); tutor: zastáwam, bránjm (CL 1777)
4. k 5: (cirkew) tim bystregy swe powolany zastawa (ŠV 1675); knez netoliko vrad saudce, ale y powinnost lékare zastáwa (FP 1744); fungor: urad zastawam (ML 1779); který wyssj konánj za geden cžas zastáwali (SO 1785)
5. obsadiť, zaujať miesto: neslussy gemu (Jánošovi) czuczych chotarech czesty sastawaty (SUČANY 1622); tyeto luky Iwancsania zastawaty chcely (V. ČEPČÍN 1721); uwrate koniecz zemj zastawane boli (GALOVANY 1732)
6. prekážať, zavadzať: obsto: zawaďám, zastáwám (KS 1763)
7. podporovať: posel pak swolaw biskupu do Budjna, počal sylne korunowanj Karla zastáwati (SH 1786); z. sa dk obrániť sa: Hospodin se wždy zasadj o mu prj a mne se zastane (SP 1696); gdo se za wdowy zastane gako pan Selmecy (LADCE 1772); o, Kryste Spasytely, králowstwj swého se zastaň (MK 18. st); zastávať sa ndk obraňovať sa: w rečach dohadowáni gak kdo začne, zastawag sa (GV 1755); Daniel tehož wislobozeni zo zageti babylonskeho werne se zastawal (SJ 18. st)


zastávaný príd obranný: defensorius: obhagowny, zastáwny (KS 1763) zastávať p. zastať

zastať zastať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho spoločník zastali et son compagnon s'étaient arrêtés
a zastali na druhom et s'arrêtèrent au second
bezmocnosť, keď kočiar zastal impuissance, quand la voiture s'arrêta
napokon zastala na tri s'arrêta enfin à trois
na tomto mieste zastali arrêtés à cette place
zastali na druhom poschodí s'arrêtèrent au second étage
zastal na ľavom brehu s'arrêtait sur la rive gauche
zastal na ulici d s'arrêta rue d'
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu