Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zastávať ‑a ‑ajú nedok. (prerušovať činnosť); zastávať sa

zastávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


zastávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sastavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postuphorliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvubyť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školyzastávaťnadŕžaťobhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektupresadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy


zastávať p. zasadzovať sa


zastávať sa p. brániť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);

nedok. zastávať sa, -a, -ajú


zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.

1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)

2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať

hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;

3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)

z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;

4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)

5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)

6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.

7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);

nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú


zastávať p. zastať


zastávať sa p. zastať sa

zastať dk
1. ustať v pohybe, zastaviť sa: gmenowani Kubrania w nemalem pocžtu nasilne zastaly (TRENČÍN 1652); (svedkyňa) widela oczite, že Erdegh na konczi dedini zastal (TURIEC 1713); chlapi a ženj na lade zastaly (BYTČA 1768); potom na wrssku sme zastali (PUKANEC 1789)
2. koho, kam prerušiť chod, cestu, činnosť, robiť prekážku niekomu: (svedok) mnohokrate duby wozil, kdež ho gedenkrat tria Krupinczy zastaly (KRUPINA 1691); welka hromada chlapou a žien na ceste gemu zastala; swedkowi zastali cestu (BYTČA 1768; 1774)
3. koho, čo postaviť sa za niekoho, niečo, obrániť niekoho, niečo: nebo any sam sobe, any meho pana nemuozem od prawa zastaty (ŠÁŠOV 1578); y ma krestan duchownymy zbranemy dobre oden byty, by mohol swu wyru zastaty (ŠV 1675); nemame zadneg ohranj, kdoby nas zastal krestany (PoP 1723-24); partes alicujus agere: prjtele se ugati, zastati (WU 1750); Ezau zastal Gakuba, gedícího šušowicu (DS 1795)
4. koho pristihnúť niekoho: mnohokrat chodiewal po drewo, a ze ho Luczanya zastali (BYTČA 1676)
5. čo vykonať, splniť povinnosť: gesste on suci nebyl powinnost sladkowsku zastaty (s. l. 1719)
6. postarať sa: panu Andrassowy, ktery mne gesste pry žiwote zastal, poručam wssecko budowani w dworowe (s. l. 1659); -ovať, zastávať1 ndk
1. k 1: tento (leniwj) nestale naspat odstupuge a často zastawa (KoB 1666)
2. k 2: (zbojníci) zie s Balyntom chodnyk zastawaly przi Bistryczy (LADZANY 1598)
3. k 3: Valenta pak ode wsseckey na poctiwosti posskwrnj nachazegi a zastawagi (P. ĽUPČA 1596); tento Pawel by Michala gako otec chranjl, zastawal (OČOVÁ 1637); ne priteluw silnich kordem slussy zastawat (BV 1652); Maria gest hrissnic zastupnice, tych ona tess zastawa (MS 1749); tutor: zastáwam, bránjm (CL 1777)
4. k 5: (cirkew) tim bystregy swe powolany zastawa (ŠV 1675); knez netoliko vrad saudce, ale y powinnost lékare zastáwa (FP 1744); fungor: urad zastawam (ML 1779); který wyssj konánj za geden cžas zastáwali (SO 1785)
5. obsadiť, zaujať miesto: neslussy gemu (Jánošovi) czuczych chotarech czesty sastawaty (SUČANY 1622); tyeto luky Iwancsania zastawaty chcely (V. ČEPČÍN 1721); uwrate koniecz zemj zastawane boli (GALOVANY 1732)
6. prekážať, zavadzať: obsto: zawaďám, zastáwám (KS 1763)
7. podporovať: posel pak swolaw biskupu do Budjna, počal sylne korunowanj Karla zastáwati (SH 1786); z. sa dk obrániť sa: Hospodin se wždy zasadj o mu prj a mne se zastane (SP 1696); gdo se za wdowy zastane gako pan Selmecy (LADCE 1772); o, Kryste Spasytely, králowstwj swého se zastaň (MK 18. st); zastávať sa ndk obraňovať sa: w rečach dohadowáni gak kdo začne, zastawag sa (GV 1755); Daniel tehož wislobozeni zo zageti babylonskeho werne se zastawal (SJ 18. st)


zastávaný príd obranný: defensorius: obhagowny, zastáwny (KS 1763) zastávať p. zastať


zastaviť1 dk
1. koho, čo spôsobiť, aby sa niekto (niečo) prestalo pohybovať, narušiť určený, prirodzený beh niečoho: utjkali sme, my sme Fodora zastawyli a tak zbyli (LAMAČ 1665 E); prikazal, aby bech slunečnj zastawil (SPa 1716); sistere fugam: nekoho w behu zastawiti (KS 1763); tu sem to tesské putowani zastawil (VP 1764); gelen na wysost negakeho wrchu wybehl a tam zastawil (PeP 1771); pán Ferenc Reway gjch (vojakov) pred kasstjlem swým ráčil zastawiť (MKH 1799)
2. čo zakázať, obmedziť, prerušiť chod, činnosť niečoho: paklyby geho lehrmystrowa gineho za manžela sobie wzala, ma se gy rzemeslo zastawit (SKALICA 1697); sila krwi hlas geho zastawila (PT 1778)
L. med vyliečiť chorobu: nezrele, ale usussené maliny stolicu zastawia; akstant zastawi tess tečeni krwi z nosa (Zel 18. st)
3. staviť sa, zdržať sa: kdy sem šel do Bystrycze spolu s Benom, tam sme v geho ženy zastawyly (VRÚTKY 1572 E)
4. zahradiť, uzavrieť prístup: zastawyl sem panu Benedykowy pol cztwrta yutra zeme na Pykowskem chotaru (S. HRHOV 1595 E); (ujčiná) gwalt w horu zastawila a nedopustila žadnemu wozit drewo (FOLKUŠOVÁ 1688)
5. umiestniť, postaviť: od gedney každey wrsse, ktery zastawy na wodu, ma dati fl 1 (BETLIAR 1610); kdy pan tatik stawal swetliczu, d. instans swogim bratom bily proti tomu, že zastawil daleg (IVANKA 1709); -ovať1, zastávať2 ndk
1. k 1: sisto: zastawugem (AS 1728); anchore: kotwa, gimž ssyfy zastawugi (WU 1750); na skalach Wach sa zastawowal (BYTČA 1751); sistere: zastawugem (KS 1763); malini stolicu zastawagu (Zel 18. st);
x. pren náb yazjk swug zastawugu, aby ginich neobrazjli (SK 1697)
2. k 2: (harynky) wesla hayownykom zastawuwaly (KrP 1760); smrad y temu negpewnegssymu zastawowal dychány (PT 1778); dogeni statku wyrostnuti zastawuge (VOv 1779)
L. z. sa v reči zajakať sa: balbutio: zagjkám se, zastawugi se w reči (WU 1750);
x. med pimpinella wsselyky tok krwe zastawuge (OR 1672)
3. k 4: intercludo: zastawugi (CL 1777)
4. postaviť, vybudovať: na misto zastawuge sa smrekowica (BYTČA 1716)
5. ochraňovať: Geho Oswiecenost nechce zadneho lotra swem panstwy mity a zastawowaty (SLIAČE 1633 E); defendo: branjm, zastawugem (KS 1763); condo: zastawugem, skrywam (AP 1769)
6. zakazovať: inhibeo: zastawugem, zakazugem (AP 1769); zastaviť sa dk
1. prestať sa hýbať, zastať: sisto gradum: stog, zastaw se (KS 1763); mug služebnjku Boži zastaw se a čekag na mne (VP 1764); (Chiqvitos) pri odchode na gednom wrchu zastawil se (MS 1758); consisto: zastawiti se (CL 1777)
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti: w hodinach kolečko pryncypalne se zastawi (CDu 18. st); welmy nemúdry gest, kdo sslapag zastawiti sa usyluge (BlR 18. st)
L. med z. sa voda neschopnosť vylučovať: komu se woda zastawy, ma časem s tohoto lektwaru gjsti (RT 17. st)
3. u koho, ku komu pristaviť sa u niekoho: pan Kuszeghyy u Wassi Milostj se zastawil (BUDATÍN 1615); abis ode dwerj nezabloudil, w tarnačyku se zastaw (KoB 1666); interviso: k nekomu se zastawiti (KS 1763); prosili ho (Hilariona) mnisy, žebi u gistého bratra se zastawiti račil (VP 1764); biskup Berhard se zastawil pri Pressporku (SH 1786)
4. postaviť sa proti niečomu: proti smrty se nemužem zastawiti (MARTIN 1729); zastáwte se naproty nemu do kola (KB 1757); bár by se zastawili naprotj mne wogánske ležená (BlR 18. st)
5. spriečiť sa: gedno djte gedjce rybu, zastawila se w hrdle geho kostečka (WP 1768); zastavovať sa1 ndk
1. k 1: consisto: stogim, zastawugi se (WU 1750); diverto: zastawugem se (KS 1763)
2. k 2: restito: zastawugem se (KS 1763); tuto patriss, zastawuge se wssetká sweta sláwa (PeP 1771)
F. haerere in aliqua re: reč se w hrdle zastawuge (WU 1750) nemohol prehovoriť
3. venovať pozornosť, pozastavovať sa: wssecken lid se na mne zastawowal (SP 1696); ležal Amaza naprostred cesti, žeby se zastawowal wssecek lid, aby ho wideli (KB 1757); astituo: zastawugem se (KS 1763); y Dyonisius pohan an tom se zastawowal a mluwjl (CS 18. st)
4. k 4: sisto: zastawugem sa (VT 1648)
5. brániť sa: on (J. Sumichrast) toliko se raukamy zastawowal (NITRA 1654); propugno: zastawugem se, obhagugem se (KS 1763)

zastáwať_1 zastáwať zastáwať_2 zastáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zastávať: →speex →vorbis
reštrukturalizácie a zastáva názor de restructuration et considère
stratégie a zastáva názor la stratégie et estime
zastáva názor, že investície estime que les investissements
zastáva názor, že letisko estime que l'aéroport
zastáva názor, že vyhlásenie estime que la déclaration

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu