zasnúbenie -ia s. sľub manželstva; oslava s ním spojená, zásnuby: oznámenie o z-í; osláviť z.
zasnúbenie -nia s.
zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená • zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnuby • hovor. zastar.: zásľuby • zasľúbenie (Vajanský) • oddávačky (Kukučín) • oddávky (Kalinčiak) • vera: sú vo vere
zasnúbenie, -ia str. obrad, pri ktorom si dievča a mládenec navzájom sľúbia manželstvo; sľub manželstva vyslovený pri tomto obrade: verejné, tajné, tiché z.; oznámenie o z-í; zrušiť z.
zasnúbenie [-nu-, -ni-; -í] s obrad, pri ktorom sa dáva sľub manželstva: sponsalia: oddawky, zasnúbenj (AP 1769); dcéru chtel namluwit, by k urocenému zasnubeny wúly swú pridala (PeP 1771); nasleduge zasnaubenj prostné (HeT 1775); sponsalia: zasnaubenj (CL 1777); rozspomenul gsem se na tebe, smilugice sa nad lasku zasnubeni tweho (SQ 1781)