zaslúžiť, zaslúžiť si -i dok. stať sa hodný, ukázať predpoklady dostať: z. si pochvalu, úctu, trest; z. si väčší plat, z. si lepší osud, z-l si byť šťastný, aby bol šťastný;
nedok. zasluhovať, zasluhovať si
// zaslúžiť sa získať zásluhy (skutkami, prácou), pričiniť sa: z. sa o víťazstvo
zaslúžiť sa -ži sa -žia sa zaslúž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.
zaslúžiť (si) -ži (si) -žia (si) zaslúž (si)! -žil (si) -žiac (si) -žený -ženie (si) dok.
pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý
2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže
pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoro • expr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodina • expr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežili • postarať sa • zariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz chorého • zaobstarať • obstarať • zabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravu • presadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu
zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselníci • postarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladí • pousilovať sa • vynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo
zaslúžiť (si) za svoju činnosť, za svoj postoj a pod. ukázať predpoklady dostať odmenu (v pozitívnom al. negatívnom zmysle) • byť hoden: politik si zaslúži obdiv, uznanie, je hoden úcty; za zradu si zaslúži trest, je hoden odsúdenia
zasluhovať (si), -uje, -ujú
|| zaslúžiť sa (o čo) svojou činnosťou, skutkami, prácou ap. získať, nadobudnúť si zásluhy o niečo: z. sa o zvýšenie produktivity práce; z. sa o šťastie, úspech niekoho
zaslúžiť (si), -i, -ia dok. (čo, koho, star. i čoho; s neruč. i so spoj. aby) za svoju činnosť, skutky, prácu, námahu ap. získať zaslúženú odmenu, uznanie, chválu ap.: z. (si) dobré (zlé) známky; z. (si) obdiv, chválu, uznanie, lásku; z. (si) pokarhanie, vyhrešenie, trest; Kto chce jesť, nech si chleba zaslúži. (Zúb.) Iľa si inakšieho muža zaslúžila. (Tim.) Veru by som si zaslúžil mať vnuka. (Krno) Zaslúžil by, aby ho vyhnala. (Kuk.);
nedok.
zaslúžiť (si) [-slau-, -slú-] dk koho, čo za svoju činnosť, prácu, námahu získať odmenu, pochvalu (aj trest): a to pan zasluzi, kdyz by on sweho czlowieka vmorzil (ŽK 1473); ničehého, což prosýme, hodni negsme a zaslaužiti sobe nemuožeme (BK 1581); Jakub mlynar za wystupek swug gynssy polentu zasluzyl (ILAVA 1642); kowačzowy od wsseckeg roboty, zaslužil f 20 (DOMANIŽA 1697); weru, zasluzime dobri aldamas (RADVAŇ 1707); wssecke wznessenosti on (S. Ján) sam gedinky od Boha wssemohuciho zasluzil (MS 1758); čloweče, zaslužil si pokutu omnoho wetssu (SPr 1783); zasluhovať (si), zaslužovať ndk: nicz gineho nežli hnew Božij sobe zasluhugeme (BAg 1585); co zasluhugeme swými hrijchy na pánu Bohu? (BK 1612); protože kdo chwalitebne činj, podarunky zasluhuge (KoB 1666); učytel od sprosteho y wtipneho mzdu swu zasluhuge (GV 1755); promereor: zaslužugem; merito: zasluhugem (KS 1763); clowek hrissny zasluhuge sobe muky pekelne (MiK 18. st); z. sa dk zvrat čo snažiť sa získať niečo: kdokolwek techdy winalezel križ, pred swetem se dobre zaslužil (MS 1758); (slávu nebeskú) proto musime se zaslužiti, aby sme gu obdrželi (PuS 1773)