zaslúžene prísl.
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy
zaslúžene p. oprávnene 2
zaslúžený príd.
1. získaný podľa zásluhy, primeraný zásluhe: z. obdiv, úspech; z-á odplata, odmena, z-é víťazstvo; z. groš; z. trest;
2. zastar. zaslúžilý. z-í mužovi (Kal.); z. učenec (Škult.); z. zberateľ (Vans.) zaslúžene prísl. podľa zásluhy, právom, oprávnene: Predkovia zaslúžene boli povýšení na šľachtický stupeň. (Al.)