zasľúbenie -nia s.
sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)
zasľúbenie 1. p. sľub 2. p. zasnúbenie
zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená • zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnuby • hovor. zastar.: zásľuby • zasľúbenie (Vajanský) • oddávačky (Kukučín) • oddávky (Kalinčiak) • vera: sú vo vere
zasľúbenie, -ia str.
1. kniž. sľub, prisľúbenie niečoho, prísľub: zasľúbenie nového života (Kuk.); jasných zasľúbení krásny svet (Roy);
2. hovor. zasnúbenie, zásnuby: I po zasľúbení dvoch milujúcich robil úklady. (Vaj.)
zasľúbenie [-lu-, -lí-; -í] s 1. sľub, prísľub: pobožnost má zasljbenj nynegssýho y buducyho žiwota (BK 1612); P. Gežišy, gak gest potešitedlne twe zaslybenj (SR 17. st); takowé zasljbenj gest u sw. Jána ewan. (PW 1752); predkem moge zaslubeny wiplnit nemužem (PeV 1789) 2. dohoda, zmluva; zásnuby: slobodno každeho dlužnyka do wezeni dati, když w čase zaslybenj nezloži, čo podlužen (KrP 1760); desponsatio: zasljbenj, pripowed do manželstwa; pactio: smlúwa, zasljbenj (KS 1763)