zapotreby vetná prísl. zastar. treba: nemá z. upozorňovať na seba
zapotreby vetná prísl. hovor. (čo, čoho, s neruč. i so spoj aby) treba: Slnka by bolo najviac zapotreby. (Taj.) Toho som nemal zapotreby. (Urbk.) Nemá zapotreby upozorňovať na svoje nadanie. (Reis.)
zapotreba, zapotreby prísl treba: czasto budie zapotreby potriasowat (fľaše s korením) (PREŠOV 17. st); co mi zapotrebi bilo počati (MS 1749); zapotreba gest predne o wsselikich powinnostach pastira duchowneho dobru znamost miti (MS 1758); zapotreby gest, aby sme se wssecy ustanovili pred trunem Krystowym (GK 1779); a tu prawe né wisoko, ale rozstrené stromi zapotrebi (HRANOVNICA 18. st)