zapadákov -a m. hovor. miesto vzdialené od rušných centier spoloč. života: nemieni stráviť celý život v z-e
zapadákov -va pl. N -vy, zapadák -ka/-ku pl. N -ky m.
vyhnanisko expr. veľmi odľahlé, opustené miesto: žiť na vyhnanisku • hovor. pejor. vyhnanec (Jesenská) • hovor.: zapadák • zapadákov (miesto vzdialené od rušných centier spoločenského života) • expr. pánubohu za chrbtom: je to pánubohu za chrbtom • expr. koniec sveta: žiť na konci sveta • hovor. pejor. vyhnalov
zapadák, zapadákov p. vyhnanisko
zapadákov, -a, zried. i zapadák, -a/-u m. hovor. vzdialené, odľahlé, ďaleko, bokom ležiace miesto: žiť, bývať v z-e; Už nemožno hovoriť o zapadákoch. (Hor.)