Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zapísať -še -šu dok.

1. písomne zachytiť na zapamätanie, uchovanie: z. udalosť do kroniky; z. text latinkou; z. si adresu

2. písomne zachytiť do zoznamu ap. (a tým prihlásiť): z. dieťa do školy; dať sa z. medzi účastníkov

3. záznamom určiť dediča: z. majetok na dieťa

4. písaním pokryť: z. celý blok; z-ný papier

● expr. z-íš si to za uši! zapamätaj si to! z. niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za nezvyčajné, ale málo dôležité;

nedok. zapisovať

// zapísať sa napísať vlastné meno: hosť sa z-l do pamätnej knihy

● kniž. z. sa zlatými literami, písmenami (do dejín) urobiť niečo výnimočné, hodnotné

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zapísať ‑še ‑šu ‑sal dok.; zapísať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zapísať sa zapíše sa zapíšu sa zapíš sa! zapísal sa zapíšuc sa zapísaný zapísanie sa dok.

zapísať zapíše zapíšu zapíš! zapísal zapíšuc zapísaný zapísanie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom

poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúť • podotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že… • zmieniť sa • spomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektu • hovor. prehodiť: prehodil niečo o futbale • expr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámku • ozvať sa • ohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásil • konštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomný • zduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konať • naraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problém • pripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiť • zaznamenať • zaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detaily • zapísať: zapísať si do notesa telefónne číslo • zaregistrovať • registrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačila • zbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťami • kniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1

zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom

zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamäti • mať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalosti • uchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalo • zastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlho • hovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkuje • fraz. expr.: zapísať si niečo za uši • zapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)

zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiť • napísať • poznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámky • vpísať • vniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údaje • spísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosť • pozapisovať • popísať • pospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnených • protokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiť • odkázať • prenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi

zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky • zapísať • vpísať (písmom): zapíš si všetko presne • zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul • poznačiť • poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára • zaregistrovať • registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali • admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali • zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf • tech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť • začiarknuť • zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo • ukázať • preukázať • dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

zapísať, -píše, -píšu dok.

1. (koho, čo kam) uviesť, zaznačiť do nejakého zoznamu: z. dieťa do školy, do baletu;

2. (čo) písmom niečo zaznačiť, napísať: pekne, krasopisne niečo z.; z. si niečo do zápisníka, do zošita; z. si text novej piesne; z. si mienky posudzovateľov; z. vypočúvanie svedkov zaznamenať

● žart. z. niečo čiernou kriedou do komína o niečom zriedkavom, ale bezvýznamnom, nedôležitom; expr. z. si niečo za uši, do pamäti veľmi dobre si niečo zapamätať;

3. (čo na koho, komu) úradným záznamom niekomu niečo prenechať, poručiť, odkázať: (majetok) zapísal na dieťa. (Tim.);

nedok. zapisovať, -uje, -ujú

|| zapísať sa

1. (kam) dať sa zaznačiť do nejakého zoznamu: z. sa na filozofickú fakultu, z. sa na diaľkové štúdium;

2. (kam) zaznačiť niekam svoje meno: z. sa do pamätnej knihy; pren. kniž.: z. sa do spomienok niekoho mať trvalé miesto v spomienkach niekoho; z. sa do dejín, do histórie stať sa osobnosťou uvádzanou v histórii;

3. arch. (komu, star. i do čoho) prisľúbiť niekomu oddanosť, poslušnosť, zaviazať sa slúžiť niekomu: Za Fridricha II. zapísali sa do služby Berlínu. (Škult.)

● hovor. z. sa čertovi, diablovi rozhodnúť sa zle konať;

nedok. zapisovať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zapísať, čes zapsati dk čo kam
1. uviesť, zaznačiť niečo do nej. knihy, spisu: Lawrincz Beczko kazal zapisati w Bratstwo Bozyho tiela puol zeme ostatek (S. ĽUPČA 1510); pro lepssi gistotu teyto zmluwy to potwrdili a do mieskych knych zapsati dali (Jan Mazurka a jeho potomci) (P. ĽUPČA 1579); dal zapisat (Hanzel Kováč) za perega Piber Mihale (TRNAVA 1598); hystorik do pametnjch knjch nechat zapjsse (KoB 1666); a ostatnji mnochdikrat y zapisat sem nestyhel (P. BYSTRICA 1720);
x. pren náb kdo powolánj k stawu reholnjmu prigjmá aneb zawrhuge, tak taky do knihy k žiwotu wěčnému wywolených zapsaný aneb wymazaný býwá (MPS 1777) započíta sa medzi vyvolených
2. čo písmom zaznačiť, napísať niečo: diewky služobneg, co se zednala, gakoz gest kalendary zapsane, nech se geg zaplaty (KRUPINA 1691); magu se tito dwe osobi spolu zegist, abi čzo se od koho dawa, pilnie zapissaly (TRENČÍN 1713); inscribo: zapisugem, napisugem (KS 1763);
L. do čiernej knihy do knihy hriechov: wssetky dlhy twe Buh do čierneg knihy zapisal (MiK 18. st)
3. čo na koho, komu urobiť úradný záznam niekomu o niečom, prenechať, poručiť, odkázať: take abichom zapsali vgednanie, kterezto gest vczinil (Ondrej Menzel) swymi pastorky (ŽK 1492); Martyn Rakowsky od teyze pani Doroty wzawssy penyze a zdwyhnuwssy, ten statek zapsal (BRATISLAVA 1573); prosicze nas a zadagicze, abi sme zapsaly do meskich knich, czo otec gegich gednemu kazdemu poruczyl (P. ĽUPČA 1581); pro lepssi gistotu daly sme (predaj) do nasseho protocolon zapsatj (SLIAČE 1624); wynicza gest gemu (:Pida Janowy:) dedičzne y geho detnim detyom oddana a do knihj nasseg dedinskeg zapysana (ČAJKOV 1688); muž žadagice, že by sa mu do nasseho obecneho protokolu zapisal geho dom (OČOVÁ 1697); Matthaeus Styavniczky zjadagice poctiwi urad, aby se gemu dopustilo zapisat do meskich knich kopaniczu (SUČANY 1700); zapisala sem gich milostyam tu častku na urek (LEVOČA 1710); kterj zadalj abichom gim dwa lazy zapisalj do nasseg meskeg knihi (MARTIN 1720);
x. pren toto dietatko gest poradne a dokonale pokrstene a skrz krst swaty y do knich žiwota wečne zapsano (AgS 1708) dieťa dostáva skrze svätý krst večný život ty oznamiss (nejakú zlosť) a on (priateľ) w srdcy to zapisse sobe (GV 1755) priateľ si zapamätá, čo mu povieš; -ovať ndk čo k 1: spusob wyhledawanj a nachazenj těch wěcy, které se do této knihy zapisugj stolycne (:kwietancie:) (RUŽOMBEROK 1598); kdy se pak zapisovalo do knihy tegto, wynaložil d 75 (ČAJKOV 1688); dal sem gednu knyhu pre mesku potrebu, do ktereg se poczaly zapisowat (ŽILINA 1726); zapisovali v Štiavnici bansku čzeled na vognu (S. HORY 1742); ascribo: pripisugem, zapjsugem; consigno: poznačugem, poznamenáwám, zapisugem; inscribo: zapisugem; refero: zapjsugem (KS 1763); k 2: ya pysar prysaham, ze chtem bez klamu zapysowaty, čuo by bylo potrebne (LIPTOV 1698); ewangelystowe, co se kde stane, perem wassym hned zapisugete (SPar 1717); o čemž wssem od Narbale dostatečnu sprawu prigawsse, pilňe gsem sobe wssecko zapisowal (PT 1796); k 3: ja Merthuss Beczko zapisugem puol zeme pod Chrastiu a luku wsseczku w Bratstwo Bozyho tiela (P. ĽUPČA 1509); protož se mu (Martinovi Gonglykovi) zapysuge na wecznost wynohrad (TRSTÍN 1688); tak za tu pracu ten dom, w kterim biwam menu panu oču zapisugem (LEVOČA 1719); w kterich sto peniazach zapisugem a oddawam tegze manzelce mogeg dwe winicy moge (KRUPINA 1734); zapísať sa dk zaregistrovať sa: tedi islyi z kásdej sztráni i vsich városov, abi se zapiszalyi (sv. Jozef a Panna Mária) do tsászárszkoho lyisztu (HPS 1752); za tri léta nad tridcet tisýc lidj se nacházy, kterj do Bratrstwa zapisat se dali (UKK 1768); kterykolwek do czechu kadleczkeho stupit a za magstra se zapisaty zada, powinen gest swu sprawedliwost wedle poradku proukazaty (HLOHOVEC 1794); z. si dk poznačiť si niečo: že sy to zapjsse, aby to nemohl zapjrat (PUKANEC 1787)