Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zapáliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť horenie; tým uviesť do činnosti: z. si cigaretu, z. vatru, sviečku; z. motor, varič; hut. z. pec

2. spôsobiť požiar, podpáliť: z. stoh slamy, z. chatu

3. rozsvietiť (význ. 1), zažať, zasvietiť: z. svetlo

4. kniž. hlboko zaujať, nadchnúť, oduševniť: z. srdcia nádejou; z. masy;

nedok. zapaľovať

z-je mu to dobre a rýchlo myslí

// zapáliť sa

1. začať horieť, vzbĺknuť: plyn sa z-l

2. ochorieť na zápal (význ. 1): z-ené oči

3. začervenať sa (význ. 1, 2): z. sa od hanby; z-ené zore

4. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa za pokrok; z-ený vlastenec;

nedok. zapaľovať sa

// zapáliť si hovor. zafajčiť si: nie je rád, keď si v pracovni dakto z-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zapáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; zapáliť sa; zapáliť si

zapáliť -li -lia zapáľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


zapáliť sa -li sa -lia sa zapáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


nadchnúť sa dostať sa do nadšenia • oduševniť sazapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienkurozohniť sarozpáliť sarozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrokkniž.: roznietiť sazanietiť sarozplameniť sarozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenilkniž.: vzplanúťvzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou bojarozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejouexpr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynulexpr. zried. uveličiť sa


nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliťzanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesťuchvátiťočariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio


pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicuuvoľniťpopustiťpovoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opratyupustiť: schválne upustila vreckovku

2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustkuuvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deňvypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzincapripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístrojotvoriťhovor.: zapáliťzažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízorspustiť: spustiť stroj

5. p. prdnúť


rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavomrozrušiť: urážka ho rozrušilanadchnúťoduševniť: pohľad na hory ho nadcholkniž.: zapáliťuchvátiťzried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejoupren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovalarozpáliťrozplameniťrozvášniťroznietiťzried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisťrozjariťrozohriaťrozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zapáliť, -i, -ia, rozk. páľ dok.

1. (čo) rozložiť, urobiť oheň, spôsobiť horenie niečoho, v niečom: z. (si) cigaretu, vatru, fakľu, z. sviečku;

2. (čo) založiť požiar, podpáliť: z. humno, stodolu; Z pomsty zapáli fabriku. (Vlč.)

3. (čo) rozžať, zažať, rozsvietiť: z. lampu, svetlo, lampáš;

4. kniž. (čo) červeno ožiariť, sfarbiť do červena: Zore zapálili vrcholce domov. (Tim.) Svetlo sviečky zapálilo mu tvár. (Taj.);

bás. expr. (koho) nadchnúť, oduševniť: z. pracujúcich pre (za) socialistickú výstavbu;

nedok. zapaľovať, -uje, -ujú

|| zapáliť sa

1. začať horieť: horľavé plyny sa zapálili; Zapálil sa mu špiritus v hrdle. (Tim.)

2. ochorieť na zápal; byť postihnutý zápalom: mandle sa zapálili, koža sa zapálila;

3. rozžať sa, zažať sa, rozsvietiť sa, rozžiariť sa: hviezdy sa zapálili;

4. nadobudnúť červenú farbu, sfarbiť sa do červena, začervenať sa, sčervenať, sčervenieť: z. sa od hanby, od radosti, od rozpakov; Nad ránom zapália sa okraje listov. (Švant.) Východ sa zapáli zorou. (Mor.); hovor. z. sa ako oheň, ako fakľa, ako rak veľmi sčervenať; z. sa až po uši;

5. expr. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa pre (za) myšlienku socializmu a mieru;

nedok. zapaľovať sa

zapáliť dk
1. čo urobiť oheň, spôsobiť horenie niečoho: a na tu noc, kdiž zapáljss yátra ryby, odežene sa ďabelstwj (KB 1757); gestli se obawaš na gar mraza, w tu noc sem y tam zapal staru slamu, nedopusti ten dim nad zahradu mras (PR 18. st) pren (:Pane:) ach zapál mňa, spál mňa, pretwár mňa, aby nic mjmo teba nežilo w mňe (BlR 18. st) zmeň ma Pane, na svoju podobu; Pall powedal, pany babo, bodag te Parom zapalil (LEVOČA 1724) bodaj ťa Parom vzal;
2. čo založiť požiar, podpáliť niečo: wsseczky lude utekli, yak Ffraysstak bil Turek zapalil (TRENČÍN 1663); nenadale hrom uderyl a zapalil Stankovany (BYTČA 1756); nedaleko wideti ostatky mesta Persepola, kterě welyky Alexander byl zápalil (KrP 1760); (:Ondrej Šinka:) fajku s ohnom do sena witratiwsse, dedynu zapalyt mel (P. ĽUPČA 1784)
3. čo červeno ožiariť slnkom, sfarbiť do červena niečo: su te wrchi zapalene až ku podiweňi; w čtrnacty den se zapali nebe y zem cela (GŠ 1758)
4. zapýriť sa, začervenať sa: stála panna a twár z čerwenu stidliwosty zapalicze a k obrazu rodičky Boskég se obratila (PeP 1770); wssecka twar geho hned se gako oheň zapalila (PiA 1782); ňech se zapali od wstydu twar twoga (s. l. 18. st)
5. koho čo nadchnúť, oduševniť niekoho: (:nepobozne matky:) kdy gich hnew potka a prchliwost zapaly, netoliko ditky swe, ale y sebe samich proklinagy; (:Bože:) k službam twogjm a tobe milowanj, rač nas nakloniti, wyru sylnu zapaliti (AgS 1708); bych w tobě lásku twé wlasti pozbuditi, zapáliti (WU 1750); resuscitare iram: zasé hňew zapáliti, zažati (KS 1763); (:Pawel:) prwe morduwal, kterj uwerilj w Krista, tak bil zapalenj lasku pro spasenj (Káz 18. st); -ovať ndk
1. k 1: v niečom: iskrička kterekoľwěk wecy gsau blizo ney zapaluge (SK 1697); exuro: wypalugem, zapalugem; deflagro: spalugem, podpalugem, zažjhám; conflagro: spalugem, zapalugem; adoleo: dymem kadym, ohňem zapalugem; flammesco: zapalugem (KS 1763) accendo: zapalugem (AP 1769); vladar ale fajku zapalugjc newdogak zahasil swječku (PUKANEC 1788); mladež, ktera obeť prinassj a kadidlo zapaluge negwjborňegssj biti musj (PT 1796);
2. k 2: haydusi domy zapalowali (RUŽOMBEROK 1605)
3. spôsobovať ochorenie zápalom: bolenj hrdla yazjček prostrednj zapalugjce chrchotanjm preplakug (KoB 1666); horkokrewnym (ženam) sskodlywa gest (horčica čierna) gisty, neb yatra zapaluge a žyžen zbuzuge (HL 17. st); powetri wlchke a teple oslabuge žili, zapaluge pluca (s. l. 1792); zapáliť sa dk
1. vznietiť sa, začať horieť: wezmy antimonium a sanitrj, utlc obydwoge na drobny prassek a zažnutu triesecku zapal a hned se gako ručničny prach zapalj (RTA 17. st); slama k ohni priložena hned se zapali (D. KUBÍN 1646)
2. chorobne sa zapáliť: a kdiby y hrče aneb zaussnjce se za ussamy zapalilj, techdy pomazug ge často (OCh 17. st); (:zimnica:) pri čloweku powstawa, když geho krew welice se rozhoručy a zapalj (HT 1760); gestli swim gedem wemme krawi dotkne, takowe se zapali (PR 18. st);
3. za čo oduševniť sa pre niečo: ira recanduit: zase se zapálil, zažal hňew; exardere in irae et ira: do hňewu se zapáliti (KS 1763); kdo se za wec dost maličku w twary sweg zapali, to ge dobry, ňeb ho barwa z twary geho chwali (GP 1782); -ovať sa ndk
1. k 2: komu se noha zapaluge z čerwenosty synalu kyselem obkladag (HL 17. st); znowu se zapaluge (rana) a znowu bolesti a odbirani spusobuge (PR 18. st)
2. k 3: amor exardescit: láska se zapaluge (KS 1763); gini se zapalugu w lásce Božj (WP 1768); kolikrátkoliw wubec se zapalugess w dobrých žádostech Bohu (MPS 1777);
3. červenieť sa, pýriť sa: každy, kto sa zapaluge, zle rečy slyssice, možess o nem dobre mislet a chwalit nagwice (GV 1755); erubesco: stydjm se, zapalugem se, et zaprlugem se; irrubeo et irrubesco: začerweňugem se, zapalugem se, et zastyďugem se (KS 1763); od hanbi wssecek se zapalugem, kdiž ohawne hrichy wigewit musim (WS 18. st);


zapaľovať, zapaľovať sa p. zapáliť, zapáliť sa

zapáliť zapáliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zapáliť: →speex →vorbis
a zapálil si fajku et il alluma sa pipe
hmyzu, a zapálil si hyménoptères, et il alluma
si napchal a zapálil bourra la sienne et l'alluma
spôsobiť skrat a zapáliť provoquer un court-circuit et enflammer
zapálil a potopil všetky il incendia et saborda
zapáľte si, mám tabak fumez, j'ai du tabac

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu