zaobchádzať -a, zaobchodiť nedok. správať sa, počínať si vo vzťahu k niekomu, niečomu: pozorne z. s materiálom; ľudsky z. s podriadenými
● z. s niečím, niekým ako s maľovaným vajcom, v rukavičkách jemne, opatrne
*jednať → správ. konať, rokovať, zaobchádzať, správať sa
zaobchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok.
jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si
2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať
3. správ. zaobchádzať, vychádzať
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť
2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo
3. p. spravovať sa
zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom
zaobchádzať, -a, -ajú i zaobchodiť, -í, -ia nedok.
1. (s čím, čím) používať, využívať dačo, zachádzať: vedieť dobre, zle z. (so) sekerou, (s) lopatou, (s) puškou; z. štetcom, perom maľovať, písať; (ne)šetrne s dačím z.;
2. (s kým ako, zastar. i koho) správať sa k dakomu, zachádzať sa dakým: pozorne, milo, láskavo, ľudsky, macošsky, z. s ľuďmi, s deťmi, s cestujúcimi; hovor. z. s dakým, s dačím (ako) v rukavičkách veľmi opatrne, jemne, ohľaduplne; zaobchádza ľudí (Kal.); Sluhovia sa len teraz pekne mali okolo Jáchymka, opojili ho, ani sám nevedel ako, a zase ho len zaobchodili. (Dobš.);
dok. k 2 zaobísť1
zaobísť1, -obíde, -obídu dok. zried. (s kým, zastar. i koho) nejakým spôsobom sa k dakomu správať, voči niekomu sa nejako zachovať: S Katušou tak nezaobišiel, ako by sa jej bolo páčilo. (Tim.) Každý žiadal od druhého pekné zaobídenie. (Kal.) Chcel som s ním tvrdo zaobchádzať, ale on ma pekne zaobišiel. (Kal.);
nedok. zaobchodiť i zaobchádzať
zaobchádzať ndk s kým správať sa k niekomu: S. Ján pri tom sude spowedelnem s hrjssnikamy zaobchádzal s tichostu (SJ 18. st)