zamlčať -í -ia dok. zámerne nepovedať, zatajiť: z. pravdu, chyby; nemôžem z., že nás oklamal;
nedok. zamlčiavať -a, zamlčovať
zamlčiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, zamlčovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
zamlčiavať, zamlčovať p. tajiť 1
zamlčať, -í, -ia dok.
1. (čo) nezmieniť sa, pomlčať o niečom; zatajiť, neprezradiť, nevyzradiť: z. pravdu, neprávosti, chyby; Vy zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Zamlč, čo som vykonala. (Ráz.-Mart.) Čo sa dialo, radšej zamlčíme. (Vans.)
2. zried. zamĺknuť, stíchnuť, umĺknuť, zatíchnuť: Mojžiš zamlčal a ukážuc na mrežky, doložil šepky. (Kuk.);
nedok. k 1 zamlčovať, -uje, -ujú i zamlčiavať, -a, -ajú
|| zamlčať sa zried. zamĺknuť, utíchnuť, zmĺknuť, odmlčať sa: Zamlčal sa posol. (Kal.) V noci celkom zamlčí sa majestátny les. (Vaj.)