zamknúť dk
1. čo otočiť kľúčom v zámke a tak uzavrieť niečo, uzavrieť hasprou, zasunutím závory al. ináč: aby spolu w tey truhle, czo by yakeho statku bylo, aby to zepsaly a zepsawsse, truhlu aby zamkly ((ROVNÉ) 1598); a tak potom zamkla dwere a priložiwsse operaczy stolecz k lawycy, poprawila postel (SLAVOŠKA 1667); abi kostol lutheranski za Lazobnou branou ze zamkou zamkla Kernowa (S. ĽUPČA 1689); kdi dom na zamok zamknul (LIPTOV 1768);
x. pren náb zamkňi zámkem aňeb z trnim zapchag twoge ussi, když ťi utrhač to mluwi, čo slysset ňeslussi (GV 1755) nepočúvaj; nebo byl zatwrdil P. Búh twúg ducha geho y zamkel srdce geho, tak aby sa odewzdal do twych rúku, gako wčil widjss (KB 1757) zatvrdil; wssak wáss Titinill neprestal Atenazinusowi odpowedati a wám sa guž tak zaklenili zubi, zamkli ústa (BN 1789) onemeli ste; sám toliko Noé žiwí zostal, ňeb Boh koráb zamkol (DS 1795) urobil neprístupným; a tak gako seba hrissnik skrz hrichy z neba witworil a ze swogu slostu nebe sebe zamkel (MiK 18. st) zneprístupnil
L. z. zámkou zabezpečiť zamknutie zámkom: a tak ho (dieťa) vzala ode mne, abich ya vydela, czo by ona vzala, jedyne sekaczku, nožnycze, rieczyczu, cztvrtnu, a czo z jyzby znossyly, to ona svojov zamckov zamckla (TOMČANY 1572 E); z. zámkom uši prekaziť vypočutie: zamkňi zámkem aňeb z trnim zapchag twoge ussi, když ťi utrhač to mluwi, čo slysset ňeslussi (GV 1755)
F. z. zámku na nohavice komu porobiť, aby bol niekto pod papučou: stara Bohuss Martinowa ked som sa ženil a mal som na sobass giti, nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut, ale som geg nedopustil, acžprawe mi powedala, že my bude dobre (KRUPINA 1716)
2. koho, čo zatvorením dverí na zámku uzavrieť niekoho al. niečo v nej. ohradenom priestore, v miestnosti: mager zamknuwsse do komori barana, sam ze swu ženu, detmi a pana vrednikowim lowasom se hostili (HRÁDOK 1715); kone wehnal do dwora, ktere tam y zawruce, do masstale zamkol (LIPTOV 1742)
3. čo vylúčiť z prevádzky niečo: jezdli by se prihodilo, že by mistr bez opomenuti u verchnosti anebo pri cechu svoju ženu odbehol a v jednem roku by se k nej neprikazal, takoweho varštat ma se zamknuti; a pakli by se v tychto dvuch rociech za muž nevydala aneb žadneho syna, jakošto vydanu dceru nemala, kteri by se na kovacku šmitnu zaujali, ma se šmitna zamknuti (B. BYSTRICA 1617 CM); zamykať1 ndk
1. k 1: czo se doticze penez, mam gednu truhliczku, ktera se zamyka we dwoge (ŽILINA 1561); za zamek, czo sem s nim mestzku piwniczu zamikal, (dalo sa) den 24 (TRENČÍN 1580); magercze som dal zamku, kterow zamika na zamku (MOŠOVCE 1648); obsero: zamykám, zawjrám na zámek et zaryglugem (KS 1763)
2. k 2: slissel, ze tam byli wrata udelane a ze gich zamikali, ze tam zadni s panstwi lyetawskeho nemohel giti (s. l. 1576 E); kupeny plech na dwere, co se chor zamyka, den 36 (ZVOLEN 1643); komoru na blach sam zamykal (ŽILINA 1699); dali sme dwe zamki na wartu a zamikali s nimi rabou kuruckih, kterie zamki kupene boli d 68 (KRUPINA 1710); claudo: zawjrám, zamjkám, obskakugem, obléhám, sťesňugem; clodo, claudo: zawjrám, zamjkám; includo: zawjrám, zamykám (KS 1763);
x. pren náb Bože, zámikam mu hřjšnú dušy w ochranu Neyswěťegšý Trogjce (UZ 1722) zabezpečujem jej ochranu
3. čo s čím uzavierať, zabezpečovať niečo niečím: sud, co sa zamika z medenim radom (s. l. 1682); z križem zaiste swatym, gakssto z negakim znamenim pečetime a ze zamkem srdca nasse zamikame, silne zawirame, abi totissto misleni nečiste, nešlechetne a neporadne, ktere castokrate na misel nassu prichazi, w srdce nasse newesslo (MS 1758); obdo: zastrkám, zapjrám, zamykám, zacpáwám (KS 1763)
4. tajiť, zatajovať: introcludo: zawjrám, zamjkám; operio: prikrywám, zakrywám et zamykám, zastjňugem; recludo: otwjrám, wygawugem, odmykám et zamykám (KS 1763)
5. obsahovať, pozostávať, zahŕňať: contineo: zdržugem, zadržám, obsahugem, zamykám (KS 1763); částka pulnočná zamiká w sebe od záchodu k wichodu britanské wispi; tá wíspa zamikala w sebe mnoho králewstw, kterég králi prislúchali k rimskeg wrchnosťi (DS 1795)
6. čo robiť závery, uzavierať, končiť; náb koho vylučovať, vytvárať niekoho z niečoho: ty žadneho (Bože) nezamykáss, hřyssne na milost přigimass (BAg 1585); concludo: zawyrám, zamykám, dokonáwám (KS 1763); myssleňá a mysli nasylnosti se warug, gesly mdlú hlawu máss, že bys obrazeny, zaháňbeny a stahnúty wňútry sebe samemu stanek Božj nezamikal (BlR 18. st); -ávať frekv k 1: tenže sspitalnik a hlasny fortnu czmiternu zamyjkawaly po wybratem zbožy (P. ĽUPČA 1691); zamknúť sa dk do čoho náb uchýliť sa niekam: do posztredka dusi mojej zamknyi se, jak do ládi szej, abich tze nyezapominal, alye vetsnye vichvalyovál (HPS 1752); zamykať sa ndk
1. čo uzavierať zámkou, hasprou niečo: kupenj su dwa zamkj na pywowar, abj se spilka a pywowar zamikal (TRENČÍN 1584); okruhly stul, co sa zamika z puodstolim, no 1 (M. KAMEŇ 1704)
2. s kým zdržovať sa al. schádzať sa (tajne s niekým) v uzavretom priestore: hle, yá zhromáždjm wsseckych milownjkú twych, s kteryma sy se zamykala, y wsseckych, kterych sy milowala (KB 1757); zatím kedi Fatalis skončil powinnosťi, namísto toho, čo mal piť i hrať s kolégami, zamikal sa w pokogu kapitána, abi čitágic ďege luďi, ricírskim kumsstom sláwních widoskonálil sa w ňom (DS 1795)
3. byť obsiahnutý, zachytávať sa: w tim mene Gozef zamikagu sa wssecke swetla wiri, tu razem spogena gest zaplata geho zasluh (SJ 18. st); zamykávať sa frekv zatvárať sa zámkou: tento futral kladawal sa do gedneg sprosteg dreweneg skatulj, ktera se zamikawala (PONIKY 1786); zamykať si ndk
1. čo zatvorením dverí na zámku, haspru uzavrieť miestnosť: pani kmotra, prečo sj nezamikate (KRUPINA 1745)
2. čo zatvárať niečo, umiestňovať do vyhradeného priestoru niečo: radneg statek si do komuor zamikaly, abi nasilne ta zachiten nebil (D. JASENO 1754)
zamykať1, zamykať sa, zamykať si p. zamknúť