Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zamestnaný príd.

1. kt. je v prac. pomere: z-á žena

2. zaneprázdnený: veľmi z. vedúci;

zamestnanosť -i ž.

1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i; z. žien

2. zaneprázdnenosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zamestnaný; zamestnanosť ‑i ž.

zamestnaný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-aný/126161±16 3.47: participoidy (pasívne) m. živ. N sg. 1. st. 45208 sklamaný/2174 milovaný/1467 menovaný/1334 spomínaný/1208 nahnevaný/1140 pochovaný/1105 vyčerpaný/1101 považovaný/1071 vzdelaný/954 informovaný/821 nezamestnaný/722 odhodlaný/711 zamestnaný/691 odkázaný/680 potrestaný/672 uznávaný/653 vymenovaný/643 vyrovnaný/640 oddaný/629 povolaný/614 odvolaný/549 šokovaný/524 zaviazaný/502 zvaný/434 nazývaný/428 zamilovaný/424 stíhaný/424 pripútaný/407 vítaný/399 ukrižovaný/390 pozvaný/390 nemenovaný/390 podpísaný/347 viazaný/344 zadychčaný/336 vychovaný/322 prezývaný/317 nominovaný/314 inšpirovaný/313 daný/310 trestaný/304 požehnaný/298 orientovaný/296 vydaný/286 označovaný/267 sprevádzaný/259 zadržaný/254 citovaný/253 zameraný/241 prenasledovaný/232 hospitalizovaný/232 uznaný/231 vyľakaný/228 zapísaný/227 vnímaný/223 vyslaný/222 motivovaný/222 napísaný/209 (325/13830)

pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


zamestnaný p. zaneprázdnený


zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancamizaujatýzastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou


zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zamestnaný príd.

1. ktorý je v zamestnaní, v pracovnom pomere: z-é ženy; nie je z-á nie je v pracovnom pomere;

2. zaujatý prácou, zaneprázdnený;

zamestnanosť, -ti ž.

1. počet, množstvo zamestnaných v určitom období: búrlivý rozvoj z-i, vzrast z-i v priemysle, zvýšiť z.;

2. zaneprázdnenosť

zamestnaný príd kt. má povinnosti: Zachariass byl y stary y nemi, k tomu y k uradu knezskemu priwazany a mnohu pracy zamestnany (SP 1696)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zamestnaný: →speex →vorbis
alebo viac zamestnaných osôb personnes occupées ou plus
a počet zamestnaných osôb et nombre de personnes occupées
medzi počtom zamestnaných osôb entre le nombre de personnes occupées
osôb zamestnaných v skupine personnes occupées dans le groupe
zamestnaných osôb je uvedený de personnes occupées figure
zamestnaných osôb v členení de personnes occupées ventilé
zamestnaných osôb v populácii de personnes occupées dans la population
zamestnaných osôb v roku de personnes occupées en
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu