zamestnať dok.
1. prijať do zamestnania: nová továreň z-á viac ľudí
2. zaujať činnosťou, zaneprázdniť: z. myseľ problémom;
nedok. zamestnávať -a
// zamestnať sa
1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou
2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;
nedok. zamestnávať sa
zamestnávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
zamestnávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
zamestnávať sa p. zaoberať sa
zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním • zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom • expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami • expr.: opletať sa • babrať sa • piplať sa • paprať sa • prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať • nár. expr. škavdať sa (Timrava) • expr.: oštarovať sa • oškliviť sa • špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec • kniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič) • zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním • pestovať: pestuje hudbu a šport
zamestnať, -á, -ajú dok.
1. (koho) uzavrieť s niekým pracovný pomer, prijať niekoho do zamestnania; dať niekomu prácu, zamestnanie: nová továreň zamestná 500 robotníkov;
2. (koho, čo) dať niekomu nejakú prácu, poveriť niekoho nejakou prácou, činnosťou; zaneprázdniť: Mohol som ho užitočne zamestnať. (Ondr.) Učupila sa v kúte, aby ruky zamestnala robotou. (Laz.);
nedok. zamestnávať, -a, -ajú
|| zamestnávať sa (čím) nájsť si nejakú prácu, zaujať sa niečím: (Žena) hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Tat.);
zamestnať [-st(k)n-] dk 1. koho obťažovať niekoho: že sem se opowažila tymto mym psanym W. S. O. zaměsknaty, nemagicze znamosti zwlaštneg z dobrymi pany (ŠTRBA 1620 E) 2. čo z čoho zaplniť niečo, zabrať z niečoho: gehož (stromu) ratolesty wůkol neho mnoho z te syne zamestnali, ssyroce a dalece po pokogj wysely (HI 18. st); -ávať ndk 1. koho obťažovať niekoho, predkladať niekomu svoje starosti: gestli bi se pak to nestalo, potomne z swim spuosobem sweho bi wihledawati a lidi sprawedliwych zamestknawati musil (ŽILINA 1605); ponewač pak o tuže gistu obstawku znowu sausedow neprestawagy zamestnawaty (TRENČÍN 1608); prissel geden od knižete sskolj, rekl gemu: Umrela dcera twa, nezamestnawag mistra (Le 1730) 2. čo zavrhovať niečo: takowy cžlowek priležitost od sameho Boha sobe podanu nezamestnawa, nepohrdawa (SP 1696); zamestnávať sa ndk čím, kým zaoberať sa niečím al. niekým: warug se, milj čloweče, teto wssetečnosti a zbitečnimi swymi slowi daremne se nezamestnaweg (SP 1696); člowek ditky vnawj a ge prosyli, kdy welmi skoro se včy a kdy se schwalnimj wecmi zamestknawati magj (UD 1775); že se wjceg s člowekem (Boh) nebude hadatj a zamesknawatj (CS 18. st)