Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zamestnať dok.

1. prijať do zamestnania: nová továreň z-á viac ľudí

2. zaujať činnosťou, zaneprázdniť: z. myseľ problémom;

nedok. zamestnávať -a

// zamestnať sa

1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou

2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;

nedok. zamestnávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zamestnávať ‑a ‑ajú nedok.; zamestnávať sa

zamestnávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


zamestnávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodinezaoberať sazapodievať sazamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácamiodovzdávať sažiťvkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športuobľubovaťhovor. holdovaťkniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám


zamestnávať sa p. zaoberať sa


zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zamestnať, -á, -ajú dok.

1. (koho) uzavrieť s niekým pracovný pomer, prijať niekoho do zamestnania; dať niekomu prácu, zamestnanie: nová továreň zamestná 500 robotníkov;

2. (koho, čo) dať niekomu nejakú prácu, poveriť niekoho nejakou prácou, činnosťou; zaneprázdniť: Mohol som ho užitočne zamestnať. (Ondr.) Učupila sa v kúte, aby ruky zamestnala robotou. (Laz.);

nedok. zamestnávať, -a, -ajú

|| zamestnávať sa (čím) nájsť si nejakú prácu, zaujať sa niečím: (Žena) hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Tat.);

nedok. zamestnávať sa

zamestnať [-st(k)n-] dk
1. koho obťažovať niekoho: že sem se opowažila tymto mym psanym W. S. O. zaměsknaty, nemagicze znamosti zwlaštneg z dobrymi pany (ŠTRBA 1620 E)
2. čo z čoho zaplniť niečo, zabrať z niečoho: gehož (stromu) ratolesty wůkol neho mnoho z te syne zamestnali, ssyroce a dalece po pokogj wysely (HI 18. st); -ávať ndk
1. koho obťažovať niekoho, predkladať niekomu svoje starosti: gestli bi se pak to nestalo, potomne z swim spuosobem sweho bi wihledawati a lidi sprawedliwych zamestknawati musil (ŽILINA 1605); ponewač pak o tuže gistu obstawku znowu sausedow neprestawagy zamestnawaty (TRENČÍN 1608); prissel geden od knižete sskolj, rekl gemu: Umrela dcera twa, nezamestnawag mistra (Le 1730)
2. čo zavrhovať niečo: takowy cžlowek priležitost od sameho Boha sobe podanu nezamestnawa, nepohrdawa (SP 1696); zamestnávať sa ndk čím, kým zaoberať sa niečím al. niekým: warug se, milj čloweče, teto wssetečnosti a zbitečnimi swymi slowi daremne se nezamestnaweg (SP 1696); člowek ditky vnawj a ge prosyli, kdy welmi skoro se včy a kdy se schwalnimj wecmi zamestknawati magj (UD 1775); že se wjceg s člowekem (Boh) nebude hadatj a zamesknawatj (CS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zamestnávať: →speex →vorbis
a priamo zamestnáva 21000 ľudí et emploie directement 21000 personnes
a v súčasnosti zamestnáva približne et emploie actuellement environ
a zamestnávajú približne 50 et emploient environ 50 à
a zamestnávala približne 600 ľudí et employait environ 600 personnes
a zamestnávali priamo okolo et employaient directement quelque
obava, ktorá zamestnávala dona crainte qui préoccupait don
ročne a priamo zamestnáva par an, et emploie directement
zámku ma veľmi zamestnáva château m'occupe beaucoup
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu