zamútiť -i dok.
1. urobiť mútnym, zakaliť: z. vodu v studničke
2. expr. zmiasť, pomýliť, popliesť: hnev mu z-l rozum
● z. vodu a) zakryť nedostatky b) spôsobiť rozruch; ten ani → vodu nez-i
zamútiť sa -ti sa -tia sa -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
zamútiť -ti -tia zamúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
mútiť sa -ti sa -tia sa -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. ▶ stávať sa mútnym, nepriehľadným; syn. kaliť sa: rieka sa múti; Od istého času sa nám však voda v studničke začala mútiť a nedala sa piť. [P. Jaroš]; Krv sa mieša, múti a steká po kameňoch ešte červená, zomierate dvaja, zomierate... [L. Ťažký]; pren. Vari melanchólia dokončeného diela, alebo čierny sprievod blížiacich sa neprávostí a bieda, čo zapríčiňuje, že sa ti natoľko múti zrak? [Š. Žáry] zahmlieva sa ◘ fraz. rozum/hlava sa mu múti al. neos. v hlave sa mu múti a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby al. pomätenia ▷ dok. ↗ zmútiť sa, zamútiť sa
mútiť -ti -tia múť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ vírivým pohybom spôsobovať zakalenie niečoho čistého, priehľadného, miešaním robiť mútnym; syn. kaliť: m. rybník; m. vodu v mláke; väčšie ryby mútia bahnisté dno; pren. slzy jej mútili pohľad zahmlievali 2. (čo (na čo); ø) ▶ tlčením spracúvať smotanu na maslo: m. smotanu na maslo; mama sa od svojej starej mamy naučila m. maslo; smotana sa pred mútením zahrieva na teplotu mútenia a napúšťa do maselnice; Maslo mútené na Tomáša malo vraj liečivú silu a tento deň býval i časom zabíjačiek. [Sme 1994] ◘ fraz. hnev/alkohol/víno mu múti rozum hnev, alkohol, víno vyvolávajú v ňom zmätené predstavy, pletú, mätú ho, privádzajú ho do stavu nepríčetnosti; mútiť niekomu hlavu a) miasť, zavádzať niekoho b) (obyč. o opačnom pohlaví) predstieraním záujmu balamutiť niekoho; mútiť niekomu rozum zbavovať niekoho triezveho uvažovania; mútiť vodu a) úmyselne robiť rozruch, zmätok b) zakrývať pravú skutočnosť, najmä nedostatky, chyby ▷ opak. mútievať -va -vajú -val: raz do týždňa sa mútievalo maslo; dok. ↗ zmútiť, k 1 i ↗ zamútiť
zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť • pokaliť • zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom • zmútiť • pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil • znečistiť • zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku • zahmliť: slzy jej zahmlili oči
2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť • narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa • pokaziť • skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť
3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať
zamútiť p. zakaliť 1
zamútiť, -í, -ia dok. (čo) miešaním, pohybovabím urobiť kalným, mútnym (o tekutine), zakaliť, pomútiť: z. vodu, studničku, potok; z. víno
● nevie ani vodu z. o tichom, nevýbojnom človeku
|| zamútiť sa stať sa mútnym, kalným, zakaliť sa, pomútiť sa: Voda vystrekla a zamútila sa. (Hor.) Oči sa mu zamútia. (Heč.); pren. Čistá radosť sa zamútila (Kuk.) pokazila sa. Pamäť sa zamúti. (Kuk.) Trochu sa mu (Martinovi) zamútilo v hlave (Hor.) poplietlo.
● hovor. rozum sa mu zamútil zošalel, stal sa choromyseľným
zamucovať p. zamútiť
zamútiť dk 1. čo (o tekutine) miešaním, pohybovaním urobiť kalným, zakaliť, pomútiť niečo: (slony wodu) pýskem dobře zamautj a tá gim potom chutně ssmakuge (StN 1785); turbare aquam vel liquerem qualemcunque certo: pokaliti, zakaliti, pomautiti, zamautiti (PD 18. st) 2. čo urobiť nejasným, zneprehľadniť niečo: (luhár) smelo čokolwek wissteboce a mnoho odpurných sobe wecy wespolek zamútj (PP 1734) pomieša, pospomína; x. pren zakole ťe gedna nemoc, očy ti zamuti (GŠ 1758); zamucovať ndk 1. k 1: turbulento: zakalugem, zamucugem wodu (KS 1763) 2. premiešavať oraním, okopávaním: repastino: zamucugem, zamjssugem, podruhé orem, okopáwám, preoráwám (KS 1763)
zamútiť2 dk čo zameniť, premeniť niečo za niečo: permutare rem publicam: zamuciti (!) kraginu (KS 1763)