Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

založiť dok.

1. dať, umiestniť do istej polohy: z. reťaz na dvere, z. koňovi uzdu, z. (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok; z. si okuliare nasadiť si; z. knihu do knižnice odložiť; z. spisy do kartotéky zaradiť

2. dať niekde a zabudnúť na to, zapotrošiť: z. niekde list

3. vložením niečoho označiť: z. si stranu v knihe

4. naukladaním niečoho zapratať; zatarasiť: z. stôl knihami; z. dvere nábytkom

5. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, ustanoviť; vybudovať, vystavať: z. novú stranu, z. družstvo; z. si rodinu; z. časopis; z. oheň, požiar spôsobiť; šport. z. útok rozvinúť

6. zobrať za základ, podstatu: vynález z-l na jednoduchom princípe; rátanie z-ené na desiatkovej sústave

7. byť založený mať isté založenie: je optimisticky z-ený

8. dať ako záloh: z. šperky, majetok

9. hovor. vypomôcť (peňaž.) pôžičkou, darom: z. niekoho tisíckou

● (stáť, čakať, prizerať sa ap.) so z-enými rukami nečinne;

nedok. k 1, 3 – 6, 8, 9 zakladať

// zakladať sa mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa z-li na pravde; povera sa z-á na nevedomosti

// zakladať si veľmi si ceniť; hrdiť sa: z. si na svojom pôvode; z. si na deťoch

založiť sa -ží sa -žia sa založ sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.

založiť -ží -žia založ! -žil -žiac -žený -ženie dok.

zakladať¹, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dávať podnet k vzniku niečoho, klásť, dávať základ niečomu, pričiňovať sa, aby niečo vzniklo; zriaďovať, budovať: z. mestá, dediny, osady, z. rybníky, vinohrady, sady; z. rodinu, domácnosť; z. školy, podniky, družstvá, z. spolky, z. časopisy; stav. zakladanie stavieb; šport. z. útok;

2. (čo) dávať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiesťovať, klásť; vkladať; prikladať: z. (dynamitovú) nálož, z. sondu; z. pasce na myši, z. udicu; z. si kapsu na plece; Odväzuje batoh a zakladá ho mne. (Fig.) Nezakladá si močku, ale fajčí cigarety. (Taj.) Tetka Zuza im kapustné listy zakladajú na nohy. (Tim.)

● hovor. z. ruky do lona prestávať pracovať, začínať sa oddávať leňošeniu, nečinnosti;

3. (čo) obliekať si, dávať na seba (najmä na hlavu); naťahovať, nasadzovať: z. si klobúk, čiapku; z. si okuliare (na nos); Zakladá si ju (šatku) a pozerá sa v zrkadle. (Stod.); z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku niekomu na krk (na šiju) spútavať ho (zaväzkami), viazať, zaväzovať ho;

4. (čo) ukladať, odkladať: z. spisy, doklady; z. (kartotečné) lístky do kartotéky;

5. (čo pod čo) klásť pod niečo, podkladať: z. dláto pod vrchnák, z. sochor pod bremeno;

6. (čo za čo) umiesťovať, klásť, zasúvať za niečo: z. si ruky za chrbát, za hlavu; Začal zakladať šnúrky za háčiky (pri šnurovaní). (Fig.) Nepáči sa mu náručný (vôl), že si špatne nohy zakladá (Tim.) že zakáša.

7. (čo) robiť záhyb na niečom, zahýnať, zahýbať: z. okraj na látke; z. dĺžku na šatách, na kabáte;

8. (čo) zapaľovať, podpaľovať, rozkladať (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatry;

9. práv. (čo) byť, stávať sa (právnym) podkladom pre niečo; tvoriť, vytvárať (právny) podklad pre niečo: konanie, ktoré zakladá trestný čin; činnosť zakladajúca pracovný pomer; listina, ktorá zakladá nejaké právo;

dok. k 1-8 založiť¹

zakladať², -á, -ajú nedok. (čo čím) zakrývať, pokrývať, prikrývať: z. obloky plachtami; z. otvory doskami; Brána s nezatvárala, zakladala sa veľkými kameňmi. (Bedn.);

dok. založiť²

zakladať³, -á, -ajú nedok. (čo) dávať, odovzdávať do zálohy: z. cennosti v záložniach (Jes.); (Anča) zakladala, predávala háby. (Taj.);

dok. založiť³

založiť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť základ dačoho, dať základy dačomu; ustanoviť, uviesť do činnosti, do života, spôsobiť vznik dačoho, zriadiť: z. štát, republiku, z. mesto, dedinu, osadu; z. školu, univerzitu; z. evidenciu; z. časopis; z. rybníky, sady, z. (si) rodinu, domácnosť; šport. z. útok; z. včeliu čeľaď;

2. (čo) dať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiestiť, položiť; zapraviť, vložiť, postaviť, nastaviť, vstaviť: z. siete, udicu, osídla, z. míny, z. pasce na myši; z. dynamit, sondu; Tŕnia založili do dvier. (Ráz.) Založiť balvan na koľaj, vlak sa vyšmykne. (Kuk.) Starec si založí ruky do bokov. (Heč.) Gažovič opatrne zamykal komoru na kľúč, potom založil aj visiacu zámku. (Laz.)

● hovor.: z. ruky do lona prestať pracovať; sedieť, prizerať sa, pozerať sa, čakať ap. so založenými rukami nečinne, bez záujmu, ľahostajne; leňošiť;

3. (čo) obliecť si, dať na seba; natiahnuť si, nasadiť si: z. si okuliare (na nos), z. si klobúk, čepiec, šatku, z. si šál na krk; z. si kapsu na plece; z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku dakomu (na šiju) spútať ho;

4. (čo) uložiť, doložiť: z. spisy, doklady; z. účty; z. evidenčný list do kartotéky;

5. (čo) položiť na neznáme miesto, odložiť, zapatrošiť: Ja som ten list založil a don Fernando ho našiel v knihe. (Fel.)

6. (čo pod čo) podložiť, podsunúť: Kľúča nebolo a Ivan bez váhania založil dláto pod vrcheň a vyvážil ho zo závesov. (Kuk.)

7. (čo za čo, do čoho) položiť, zasunúť za dačo: z. (si) ruky za chrbát, za hlavu; Založili si za klobúky chvojky. (Kal.) Jeho zvyčajná pozitúra je, že si založí pravú ruku na prsia do kožucha a tak hovorí. (Jégé)

8. (čo) urobiť na niečom záhyb, podhnúť, zahnúť: z. dĺžku na šatách;

9. (čo) zapáliť, podpáliť, rozložiť (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatru;

nedok. k 1-4, 6-9 zakladať¹

založiť², -í, -ia dok. (čo čím)

1. porozkladať viac vecí po dačom, obložiť dačo dačím; zatarasiť: Hostinský založil celý stôl jedením a pitím. (Kuk.) Navláčil z poľa hrachoviny a zložil ňou kút s lubcovou posteľou. (Fig.)

2. zakryť, prikryť, pokryť: z. oblok plachtou; Najčastejšie vykopali za stavaním hlbokú jamu a založili ju dvercami. (Fig.);

nedok. k 2 zakladať²

založiť³, -í, -ia dok.

1. (čo) dať, uložiť, odovzdať do zálohu, prenechať ako záloh. z. hodinky, kabát, klenoty, šaty; z. zlatú retiazku;

2. hovor. (koho čím) vypomôcť dakomu peniazmi, finančne: z. dakoho stovkou;

nedok. k 1 zakladať³

|| založiť sa hovor. dať si veci do zálohu. Viem. Založil si sa. (Čaj.)

založiť dk
1. čo urobiť základ niečoho, spôsobiť vznik niečoho: a co ony horny susedy nyeco malo do Lenhartowho gruntu swu yzbu založily a postawily (S. ĽUPČA 1619); celeho učeny zalozil grunt (KoB 1666); Petr-skala, tak nazwan gest od sameho Krysta wiznanj, na kterem P. Krystus zreni mel a na kterem tež y cyrkew swu založil (SP 1696); tak ty sy (Bože) grunty založjl w neobsahle zemi (PoP 1723-24); dal čimnagspisseg wzbudowati y welmi nakladny kostel, kterissto bohini Phytia takrečeneg založil (MS 1749); grunt neb fundamenty mam tak založit, aby mury dost mocne a dostatečne bily (M. KAMEŇ 1755)
L. grunt v múdrosti z. vzdelať sa: kdy hned w mladem weku dobry grunt w maudrosty založy (LEVOČA 1752)
F. z. ako grunt v pamäti čo uchovať v pamäti niečo: poslis, sinu můg, slowa ust mich, iako grunt zalos we wsech dnich w pamati twég (Káz 18. st)
2. čo kam dať na nej. miesto, do určitej polohy, umiestniť, položiť niečo: w tegto stoliczi Trenczanskeg sluzebnyczi a lide siti zalozili byli riby lowiti (TRENČÍN 1579); kočiss uzdu na hlawu (:koňovi:) založiwsse, držyakem po wuly rjdy (KoB 1666); poznamenany radu, čo se založyl do tohoto suda (s. l. 1682); zaplatu kdy z obidwuch stran založi (KRUPINA 1721); bo us nyeverné szvojo zbroje osztrá, smertelyné sztrélki v luk zalosilyi (DŽ 1752); on pak ten wchod kamenim založil (VP 1764) uzavrel; wssetky kwetne semena, gestli do prutikow gablonowich ge založis, do zeme zasadiš, skoreg kwitnut bude (PR 18. st)
F. z. kosu na krk zomrieť: mili krestane, prwe, nežli ukrutna smrt kosu ma krky wasse založy (SF 18. st); z. zubadlo, uzdu (žiadosti) čomu, po čom zabrániť niečomu: toliko gá bych byl dostatečny gjm zubadlo založiti (VP 1764); gest telo na wssecko zle naklonene, na ktere gesliže uzdy nezaložiss a nebudess ho dobre na uzde držati (MK 18. st); a protož wssecken rozum radil, abi (cisár Jozef) vzdu nenasýcené onné mnjssské žádosti po zisku založil (MVP 18. st)
3. čo na koho, komu na čo dať na seba, naložiť si niečo: fatens do piovara len sam yssgel, a takowe penize ledvy mohel ty penize na seba zodvihnut a založit (JASENICA 1704); ponewadčz Yano Balass Ondrejowi Holemu opowažel sa takowu weliku wecz neporadnu, skrz kteru yako bi mu mecž na krk geho založel, a to pred mnohimi ludmj wipowidat (KOŠECA 1740); prinuczen bil sud prewrhnut, s kereho owczu potom wytiahol a na seba zalozil (TURIEC 1745); jestliže na termin a na den uloženy neprideme, ponajprv založa na nas pokutu (UHROVEC 1770 LP)
L. biršiak z. na čo pokutovať niečo: (má sa) na zgewnegssye hrjchy byrssyak založity (KoB 1666)
4. čo, kam odložiť, uložiť niečo; položiť na neznáme miesto, zapotrošiť: ale ona sama w nemoczy a nemagicz se czeho chytiti, kazala (testament) zalozyti (TRENČÍN 1589- 1600); librum nescit, quo posuerit: založil knihu, newj kam (PD 18. st)
5. čo zapáliť, rozložiť, podpáliť (oheň): zaden (tovariš) nech neczeka, aby geho mayster budil anebo swiczku zazal aneb w mihely ohen gemu zalozil (TRNAVA 1772)
6. práv dať, uložiť, odovzdať do zálohu, prenechať ako záloh: ktery czlowiek druhemu poyczi neb zalozi konie, ssaty neb yakukoli wiecz; ktery muz gednomu poziczi aneb zalozi, to gma zassie wratiti aneb zaplatiti (ŽK 1473); gedna zeme, to gest dwa quentiny, gducz k Blatniku za obrazem, byla u Jana Smutka w fl 1, ale gi on Puchalowi zalozyl w teyto summe (P. ĽUPČA 1540); swedom som o tom dobre, že nebostik pan Ferencz Wyszoczanski tichto sedliakow w Chocholneg zalozil byl Toposs Miklossowi do Breznice (CHOCHOLNÁ 1612); tamze sucza portia Ganska zalozila se p. Ordody Istvancze in fl 150 (PRÍLES 1713); každý sedlák veci sve pohnutedlne podle šacuváni darovati, založiti, ditkam poručiti muže (VIEDEŇ 1785 E)
L. z. árešt zložiť záloh: ss Kosicz pan Michal Mincer v mnie arest zalozil na 600 zlotich wengerskich na te wina, ktere sprawe Wasa Miloscz ssam racz u niego opatrowacz (BARDEJOV 1624)
7. koho čím poskytnúť niekomu istú finančnú čiastku al. niečím iným podporiť: y W. M. tež w tom díl miti racžite, ze mne zaloziti racžite f 200 do slussneho cžasu (L. JÁN 1581); ale gjnjch w tom panow pritelow a susedow pohledati musime, lkteri bi geho Welikomoznosti chudjch poddanjch zitem na chleb kazdodenni založiti mohli (SKALKA 1639); mne s takowimy penezmy založil a pres wsseckeho interesu (P. BYSTRICA 1682); ale otewress gu chudobnemu a založjss ho tym, čjm bys widel, že potrebuge (KB 1757); že manžel gegi Nabal nemudry neuctiwie posluw Dawidowich od seba odprawil, ne abj s potrawu žadanu Dawida bil založil (KT 1753); mne penezmj založil, tak sem sweho zemskeho pana wyplatil (ĽUBEĽA 1775);
L. z. pošťajom práv poskytnúť pôžičku: mnie se tokrat nelen lide chudobnj, než take panj welicj prositj mosa, abich ich s posstiagem založil (MS 1758);
8. med (o zápale) vzniknúť: 5to. Ked w hrdle založj. Wezmi mleka slatkeho a do toho z budissu kwetu, potom chleba bieleho natrus a nasip do toho mlieka, aby to bolo gako kassa, to spolu zwar (LR7 18. st); -ovať ndk k 1: pango, pactum: wtikam, založugem, zabiam (ML 1779); založiť sa dk
1. vzniknúť, zahniezdiť sa: mole se ty ňezaložga w truhle ani w kasni, kdiš gu s tu wodu, čo ge pod drewenim olegom, wukol pomastiš (PR 18. st)
2. vzchopiť sa po materiálnej stránke, zabezpečiť sa: nemagicze se odkud a gakim spusobem zaopatrit a zalozit (ŽABOKREKY 1727);
3. dať veci do zálohu: a tak ya w tom musyl sem z welyku tezkosty a praczu y ze sskodu v dobrych lydy se zalozyty a wypossczaty (NITRA 16. st); gestlize by se nektery z mistrow mohel zalozity napredek na postawy od kohokolwek, ma slobodu, gak se muže porownat (CA 1675); na co usilowany nasse bilo w sjaty, nadegj w tom magice, kdi se pro sjata y zalozime, ze to Buch nam winahradi (ZÁVADA 1769)
4. zaručiť sa, staviť sa: tehdy geden z nich řekel: založme sa, bratřj, uwídíte, že ga od neho dnes požehnanj wezmem (ŽA 1732); ta ručnica zdá se býti prachem a olowem nabitá, ale založjm se, když lépe do nj whlédneme, že se nenagdu než samé pléwy neb drtiny (FP 1744); založiť si dk naložiť si, nasadiť si: založím si kapsu na svúj hríšný chrbát (PV 18. st)