zaletieť dk
1. letom, letením sa niekam dostať, doletieť: co takowy čl. za to má? Utrhanj a pomluwanj, že se w cyze proso stara, že gest swatussek, ktery by chtel za žiwota do kralowstwj nebeskeho zaleteti (SK 1697); ach, beda, prebeda, mne smutnému ptáku, kam sem zaletel v mém kvetúcím veku! (AD 18. st); zaleť, vtáčku, zaleť v tom zelenom poli (PV 18. st)
F. lapidem proicies, sed quo volabit, et quorsum cadet nescis: hodjš kámenem, ale newjš kam zaletj (PD 18. st)
2. polietať si: o, bych mel krjdla gako holubice, zaletel bych a poodpočinul (SK 1697)
3. zaniknúť, zomrieť: wssech dnúw leth nassych gest 70 aneb gestly kdo sylnegssyho pryrodyeny 80, ay to, co neyzdarnegssyho gest w nych, gest prace a byda, a když to pomyne, tož y rychle zaletyme (CF 18. st); -ovať ndk k 1: nebo grifi, falsse a practiky gegich, kterych w swem kupectwy, remesle, w ssenkowanj užiwagy, až k nebi zaletugy (COB 17. st); auolo: odletugi, zaletugi (CL 1777); někteřý ptácy takowý magj instict aneb náwod, že oni před zymu utjkagj a do těplegssjch kragu zaletugj (StN 1786)