zakliaty -ta -te príd.
zakliaty príd. rozpráv. nad ktorým bola vyslovená kliatba, postihnutý kliatbou: z-a princezná, z. princ, z-e deti
zakliaty [-lá-, -lé-], zaklnutý [-kl(í)-] príd prekliaty: toho czlowieka, kterzyz zaklety gest za smrt aneb za rany, toho ga zapowjdam moczy sweho pana (ŽK 1473); dobre bys tak potřeffil, ale takowy zaklaťý, anathematizowani neprichazegj k spaseňy, ale su diablu oddati, gako swati Pawel L. Tim. 1. Hymenaea a Alexandra oddal (TP 1691); duch tak zaklinuti hlasem plačliwym odpowěděl (SK 1697); ze koho ona (Bobrička striga) zaklage, ten musi zaklati bityi wzdiczki (KRUPINA 1722); excantatus: očarowány, začarowány, zakljnúty (KS 1763); zaklnúté od Boha obrezané pokolenj takíchto dúwoduw cíťiťi nechce (BN 1790); subst zaklnutý m kto je prekliaty: newerícím a zaklnútím časť gegích buďe w gezeru, horícém ohňem (BN 1790)