zakladateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakladá al. založil (význ. 5): z. školy, družstva; z. vedného odboru;
zakladateľka -y -liek ž.;
zakladateľský príd.: z-á činnosť, zmluva
zakladateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školy • tvorca • budovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnosti • otec: otec revolúcie, modernej poézie, štátu • zriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súboru • kniž. fundátor (Kukučín)
zakladateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo založil, kto niečo zakladá. z. rodu, z. podniku;
zakladateľka, -y, -liek ž.
zakladateľ m 1. kto niečo založil, kto niečo zakladá; náb Stvoriteľ, ustanoviteľ: Sixtus, toho gména pápež pátý, toto arcybratrstwj založil a prwnim akladaťelem geho a potwrdiťelem byl (SK 1697); krestanskeg wýry zakladatel negen dobrým zakonýkem, ale y dywnym radcem byl (PP 1734); conditor: stworytel, zakladatel, spráwec, ustanowitel, začátek (KS 1763); hledim li na zakladatela nasseho Krista Gežisse, widim bez krasy krasu Kristowu (SQ 1781) 2. m práv kto niečo dáva do zálohu, zakladá: statilio: zakladatel, zastawač (KS 1763); pignerator: zakladatel (LD 18. st); -kyňa ž: conditrix: zakladatélkyna; creatrix: stworytelkyňa, zakladatelkyňa, sploditelkyna (KS 1763)