zakázaný príd
1. ústnym, písomným al. iným prejavom zabránený, nedovolený, neprístupný: kteri takove zakazane strjebro kupuji a predavaji (B. BYSTRICA 1689 CM); w predesslim publikowanem rozkazu toware zakazane na garmokoch predawat se slebodne magu (SPIŠ 1785-96);
x. pren náb do cudzeg zakázaneg lúky zaťal kosu ten, ktery Luthera poslal, magistrat (PP 1734) naštrbil povesť katolíckej cirkvi
L. náb z. strom strom poznania: gedli ze zakázaního stromu (BN 1796); z-é ovocie, z-á ovoca ovocie zo stromu poznania: prék jednej ovotzi nám zakázanej szpadli sme do zatratzenyá a bédi vsélyakej (HPS 1752); gaknáhle ze swým podlizowanym Ewa pristúpila a zakázané owotcý guss okúsila, seba, Adama a nás wssech o žiwot, gak časný, tak y večný prynésla (SKá 18. st)
2. hájený, chránený: od wsseczkeg pocztywe obcy gest vloženo, aby potok až do Ivanove studnyci zakazani byl znowu (ŠŠ 1610); rowne hostinskemu šest furou dreva každoročne davat musime, ponewač hory su zakazane, takove newime kde ziat (PLOŠTÍN 1772 LP); subst zakázané s to, čo je niečím chránené: pansky draby pre gine prace nemužu wssade bity prytomny a na zakazane od panstwy i slawneg stolice žeby pozor daly (KLÁŠTOR p. Z. 1725); tesska wec gest, aby kdo v slobodnem chotari ku cudzemu se welmi prybližuge, žeby do neslobodneho a do zakazaneho newstupil (CDu 18. st)