zajatie, -ia str.
1. stav niekoho, kto je zajatý, kto je zajatcom (najmä vo vojne). padnúť do z-ia; žiť v z-í; vyslobodiť, pustiť niekoho zo z-ia (Zúb.); Zutekali z nemeckého zajatia. (Ondr.); pren. (Rieka) v svojom zajatí deží Rybársky ostrov (Fig.) obkolesuje ho zo všetkých strán. Chalupy v zajatí stromov (Jil.) obklopené stromami.
2. podliehanie vplyvu, moci niekoho al. niečoho: byť v z-í niečoho podliehať moci, vplyvu niečoho Bol v zajatí strašidiel, ktoré sám navymýšľal. (Vaj.); v zajatí predsudkov (Mráz); Pomôže im vybŕdnuť zo zajatia návykov starého života. (Mor.) Kritika bola v zajatí štrukturalizmu. (A. Mat.) v. zajatí predveľkonočnej nálady (Jil.); Bol v zajatí čara, ktorým hra na divákov pôsobila. (Zúb.)